Pyxis (keramika)

Pyxis (starogr. πυξίς – pyxis) je typ starogréckej keramiky.^[1]^[2]

Pyxis (mn. č. pyxides), keramická nádoba s vekom rôznych tvarov a veľkostí (len zriedka mal uchá^[1]), bol schránkou na šperky, kozmetiku (masti, líčidlá) a vlnu.^[1] Vyrábal sa aj zo skla, kovu alebo slonoviny. K pozoruhodným nálezom patrí atický pyxis geometrického štýlu (polovica 8. stor. pred Kr.) s tromi plastikami koní na veku.^[2]

Šperky gréckych žien (náušnice, náhrdelníky a náramky zvyšovali hodnotu vena vydatých žien) sú často vyobrazené na keramických vázach alebo pohrebných reliéfoch ako ich z pyxidov otrokyne svojím paniam podávajú.^[3] V menších pyxides sa uchovával najmä psimythion (bielidlo na tvár, púder pod líčidlá) vo forme tabletiek (tabletky uhličitanu olovnatého, namáčaním olova v octe vznikla korózia, ktorú potom zoškrabali^[3]), ktorý bol po rozpustení vo vode taký hustý, že ženám zakryl i prvé vrásky a iné chyby pleti.^[2] V starovekom Grécku bolo u žien v móde mať bielu pleť.^[4] Niektoré pyxidy sa dávali i do hrobiek.^[1] V Aténach sa na dipylských pohrebiskách našiel v niekoľkých variantoch, ako nízka vydutá nádobka s kónickým vekom, ako vysoká guľovitá (valcovitá) nádobka alebo ako nádobka v tvare zrezaného kužeľa.^[5]

V ranokresťanskom období slúžil pyxis (často vyrobený z bohato zdobenej slonoviny) ako posvätná obradná nádobka na uchovávanie kadidla, relikvií a hostií.^[2]^[6]

Typy a tvary pyxides

Podľa typov a tvarov ho rozdeľujeme na: atický A, B, C, D (aj Nikosthenov pyxis [1]), korintský, špicatý, baňatý, pyxis v tvare truhlice, trojnohý, štvornohý a iné.^[7]

Atický pyxis

Typ A
Typ B
Typ C
Typ D
Nikosthenov pyxis
Atický geometrický pyxis, cca 8. stor. pred Kr.

Korintský pyxis

Korintský pyxis

Iné tvary a typy

Pyxis geometrického štýlu s plastikami koní
Apulský pyxis
Štvornohý pyxis
Pyxis v tvare truhlice
Pyxis v tvare kolesa
Baňatý pyxis
Špicatý pyxis
Pyxis s uchami
Pyxis s uchami na vysokej nôžke
Pyxis v tvare zrezaného kužeľa

Referencie a bibliografia

↑ ^a ^b ^c ^d Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 381.
↑ ^a ^b ^c ^d Pyxis: NOVOTNÝ, Bohuslav, et al. Encyklopédia archeológie. Bratislava : Obzor, 1986. 1028 s. S. 736.
↑ ^a ^b Klasické Atény. Bratislava : Tatran, 1970. 61-057-70. S. 62.
↑ Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 437.
↑ Miloš Šolle. Počátky helénské civilisace. Praha : nákladem Filosofické fakulty University Karlovy, 1949. S. 29.
↑ Christoph Stiegemann. Byzanz, das Licht aus dem Osten. Mainz am Rhein : Von Zabern, 2001. ISBN 978-38-0532-837-1. S. 408.
↑ Deutsches Archaologisches Institut. Jahrbuch Des Deutschen Archaologischen Instituts. Berlin : Walter de Gruyter, 2004. ISBN 978-31-1018-019-0. S. 221.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Pyxis (keramika)

Pozri aj

Typológia starogréckej keramiky

[:1-1] Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 381.

[:2-2] Pyxis: NOVOTNÝ, Bohuslav, et al. Encyklopédia archeológie. Bratislava : Obzor, 1986. 1028 s. S. 736.

[:3-3] Klasické Atény. Bratislava : Tatran, 1970. 61-057-70. S. 62.

[:4-4] Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 437.

[:5-5] Miloš Šolle. Počátky helénské civilisace. Praha : nákladem Filosofické fakulty University Karlovy, 1949. S. 29.

[:6-6] Christoph Stiegemann. Byzanz, das Licht aus dem Osten. Mainz am Rhein : Von Zabern, 2001. ISBN 978-38-0532-837-1. S. 408.

[:7-7] Deutsches Archaologisches Institut. Jahrbuch Des Deutschen Archaologischen Instituts. Berlin : Walter de Gruyter, 2004. ISBN 978-31-1018-019-0. S. 221.

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]

[7]