Otvoriť hlavné menu

Rada slobodného Česko-Slovenska

Rada slobodného Česko-Slovenska/The Council of Free Czechoslovakia (RSČ) bol vrcholný politický orgán česko-slovenského exilu, založený 25. februára 1949 v USA so sídlom vo Washingtone D.C. Pri založení bolo zverejnené „Prohlášení o založení Rady svobodného Československa“ z pera Ferdinanda Peroutku. RSČ bola podobne ako rádio Slobodná Európa (RFE) financovaná v súlade so zahraničnou politikou USA prostredníctvom neštátnej organizácie National Committee for a Free Europe (NCFE).

ČinnosťUpraviť

Na pôde RSČ sa stretávali rôzne politické skupiny česko-slovenského prevažne pofebruárového exilu. Dominovali bývalí predstavitelia Národného frontu zastávajúci v rokoch 1945-48 významné politické funkcie v Česko-Slovensku a často sami zodpovední za politiku, ktorá vyústila do komunistického prevratu vo februári 1948.

Prvým predsedom RSČ bol Petr Zenkl (národní socialisté), podpredsedami boli Jozef Lettrich (Demokratická strana), dr. Mikuláš Franek (Demokratická strana), dr. Josef Černý (agrárnici), dr. Jozef Dieška (Strana slobody), Václav Majer (sociálna demokracia), dr. Adolf Procházka (lidovci) a býv. čsl. diplomati dr. Arnošt Heidrich, dr. Štefan Osuský, dr. Ján Papánek, dr. Juraj Slávik.

V roku 1957 sa americká strana kvôli pretrvávajúcim vnútorným rozporom v RSČ rozhodla ukončiť jej financovanie, RSČ po roku 1967 prakticky nevyvíjala žiadnu činnosť.

Po novembri 1989 nadviazala spoluprácu s politickou reprezentáciou v Česko-Slovensku a exponovala sa pre zachovanie spoločného štátu. Po rozdelení Česko-Slovenska bola v roku 1993 reorganizovaná na Radu vzájomnosti Čechov a Slovákov (predseda Mojmír Povolný).

PredsedoviaUpraviť

Iné politické exilové organizácieUpraviť

V exile prebiehal politický zápas medzi jednotlivými emigrantskými organizáciami. V Londýne pôsobil Český národný výbor (ČNV) pod vedením gen. Lva Prchalu združujúci protibenešovskú nesocialistickú opozíciu. Slovenských autonomistov reprezentovali konkurenčné projekty v Mníchove: Slovenský oslobodzovací výbor (SOV) Ferdinanda Ďurčanského a Slovenská národná rada v zahraničí (SNRvZ) Karola Sidora a neskôr Matúša Černáka.

Pozri ajUpraviť