Radioaktívna aktivita

Rádioaktívna aktivita alebo tiež aktivita rádionuklidov, je fyzikálna veličina, ktorá udáva množstvo rádioaktívneho materiálu, v ktorom prebehne jeden rozpad atómového jadra za jednu sekundu. Jednotka sa označuje ako Bq. Pomenovaná je po fyzikovi Antoineovi Henri Becquerelovi, nositeľovi nobelovej ceny za fyziku pre objavenie aktivity rádionuklidov, spolu s Marrie a Pierrom Curiom v roku 1903. Staršia jednotka je Curie (Ci). Všeobecne platí že 1 Bq = 2,70270300e-11 Ci. tieto jednotky neplatia pre elektromagnetické optické žiarenie, z dôvodu difrakcie fotónov na objektoch, a pretože fotóny nie sú rádionuklidy ani rádioizotopy. Napríklad pri rozpade rádioizotopu prvku Rádia 88, s hmotnosťou 1 gram, sa z jadra atómu uvoľní presne 1 Ci. Naopak emitovanie tohto žiarenia sa udáva v grayoch (Gy).

Prirodzené a umelé žiareniaUpraviť

  1. Prirodzené je, žiarenie vyžarované prirodzene z rozpadov atómov, napríklad výbuch supernovy, rozpad draslíka 14, rozpad uhlíka 18...
  2. Umelé je, žiarenie vyžarované z atómov pri bombardovaní atómu inými časticami, napríklad jadrové štiepenie v reaktoroch, zrážky častíc v CERNe, bombardovaním alfa časticami hélia 4...

Rozdelenie žiareníUpraviť

Žiarenie rozdeľujeme na ionizujúce (rádioaktívne) a elektromagnetické (optické).

1. Do ionizujúcich žiarení spadajú všetky žiarenia, ktoré sú vyžarované z nestabilných rádioaktívnych izotopov, a častíc. Teda sem patria gamma žiarenie, beta žiarenie, alfa žiarenie, röntgenové žiarenie...

2. Do elektromagnetických žiarení spadajú žiarenia ktoré majú elektromagnetické vlastnosti teda aj šíria sa rýchlosťou elektromagnetických vĺn, sem spadá klasické svetlo, xenónové svetlo, neónové svetlo....

Využitie rádioaktivityUpraviť

Rádioaktivita a samotné jadra rádionuklidov, sa využívajú najmä v medicíne, rádiológií, röntgenovej spektroskopii, a v jadrovom priemysle.

ZdrojeUpraviť