Otvoriť hlavné menu

Redaktor:Bronto/Pravidlá významnosti

§1 Základné definícieUpraviť

Na účely tohto pravidla platí:

  • „Sporný predmet“ znamená predmet článku či téma článku, pri ktorom/-ej sa má rozhodnúť, či má byť vo Wikipédii samostatný článok o tomto predmete či téme.
  • „Sporný článok“ znamená článok, ktorého predmetom či témou je sporný predmet.
  • „Významný predmet“ alebo alternatívne „predmet, ktorý spĺňa kritériá významnosti“ alebo alternatívne „predmet spĺňajúci kritériá významnosti“ je predmet či téma, pre ktorý/-rú platí jedna z nasledujúcich podmienok:
    • i) Ak sú pre daný predmet či tému v tomto pravidle stanovené špecifické kritériá významnosti, spĺňa špecifické kritériá významnosti (§5)
    • ii) Ak nie sú pre daný predmet či tému v tomto pravidle stanovené špecifické kritériá významnosti, spĺňa všeobecné kritériá významnosti (§4)
    • iii) Ak nie je splnený bod i) alebo bod ii), rozhodlo sa nepovinným hlasovaním o výnimočnej významnosti (§6), že sa považuje za významný predmet, pričom „nepovinné“ tu znamená, že z nesplnenia bodu i) alebo ii) nevyplýva povinnosť iniciovať takého hlasovanie.
  • „Významný článok“ alebo alternatívne „článok, ktorý spĺňa kritériá významnosti“ alebo alternatívne „článok spĺňajúci kritériá významnosti“ je článok, ktorého predmetom či témou je významný predmet.
  • „Významnosť predmetu“ je skutočnosť alebo vlastnosť byť významným predmetom.
  • „Významnosť článku“ je skutočnosť alebo vlastnosť byť významným článkom.
  • „Nevýznamný predmet“ je predmet či téma iný/-ná než významný predmet.
  • „Nevýznamný článok“ je článok iný než významný článok.

§2 Základné postupyUpraviť

(1) Článok umiestnený vo Wikipédii musí byť - popri spĺňaní iných kritérií a podmienok – významným článkom. Nevýznamný článok sa vo Wikipédii nesmie nachádzať, okrem prechodných lehôt podľa odseku 4.

(2) Článok, ktorý je podľa názoru niektorého administrátora podľa §4 resp. §5 jednoznačne nevýznamným článkom, môže tento administrátor bezodkladne zmazať s tým, že nevýznamnosť uvedie ako dôvod na zmazanie v zhrnutí úprav alebo diskusii k článku; takto zmazaný článok sa potom dva roky(?) považuje za nevýznamný. Zmazanie podľa predchádzajúcej vety možno zvrátiť, t.j. článok obnoviť, ak je do 14(?) dní od jeho zmazania iniciované záchranné hlasovanie a výsledkom tohto hlasovania je nevymazanie článku resp. významnosť sporného článku. Takto obnovený článok sa potom dva roky(?) považuje za významný.

(3) Ak redaktor, ktorý je na Wikipédii dokázateľne činný aspoň mesiac (alebo nejak inak ho obmedziť?), považuje niektorý článok za článok, u ktorého nie je jednoznačné, či ide o významný článok podľa §4 či §5, označí ho šablónou Významnosť. Následne je možný buď postup podľa odseku 2 alebo postup podľa odseku 4.

(4) Ak pre článok označený šablónou Významnosť nastane situácia, že nebol zmazaný podľa odseku 2 a

  • do x? dní od umiestnenia šablóny nebol upravený do podoby svedčiacej o jeho jednoznačnej významnosti podľa §4 alebo §5 alebo
  • do y? dní niektorý redaktor tvrdí, že je článok významný napriek nesplneniu §4 alebo §5 a orientačne uvedie argumenty, ktoré naznačujú, že je rozumná šanca, aby bolo hlasovaním o výnimočnej významnosti podľa §6 odhlasované, že je článok významný

a do z? dní od umiestnenia šablóny sa iniciuje príslušné záchranné hlasovanie. ktorého výsledkom je nezmazanie článku resp. výnimočná významnosť článku, článok sa dva roky(?) od skončenia hlasovania považuje za významný. V opačnom prípade sa článok dva roky(?) od skončenia hlasovania považuje za nevýznamný a bezodkladne sa zmaže.

(5) Za záchranné hlasovanie v zmysle tohto pravidla sa považuje:

  • v prípade sporu o interpretáciu § 4 resp. §5: hlasovanie o vymazaní alebo nevymazaní článku z dôvodu nevýznamnosti (to je kvázi to čo sme mali doteraz, tu majú platiť aké počty hlasov atď.?)
  • inak: hlasovanie o výnimočnej významnosti (§ 6)

(6) Záchranné hlasovanie je možné aj pred vznikom článku. Jeho výsledok je rovnako záväzný ako záchranné hlasovanie o existujúcom článku, za predpokladu, že hlasujúci neboli mylne informovaní o obsahu, názve a zdrojoch plánovaného článku. Hlasovanie o vymazaní sporného článku sa potom interpretuje ako hlasovanie o nezaradení sporného článku.

§ 3 Presunutie obsahu sporného článkuUpraviť

(1) V prípade zmazanie článku podľa §2 (2) je možné obsah presunúť do iného článku alebo článkov, pokiaľ spĺňa ostatné podmienky a kritériá na zaradenie textu do Wikipédie.

(2) V prípade zmazania článku podľa §2 (4) sa obsah článku presunie do iného článku alebo iných článkov len vtedy, ak

  • niekto na stránke záchranného hlasovania v špeciálnom dodatku pod výsledkom hlasovania navrhne konkrétnu formu prenosu do iného článku alebo iných článkov spolu s aspoň stručnými rozumnými argumentmi v prospech prenosu a tejto formy prenosu a
  • s touto formou prenosu do 14 dní (?) vyjadria svoj súhlas aspoň štyria (?) administrátori svojim podpisom v tomto dodatku, pričom ani jeden z týchto administrátorov nesmie byť autorom sporného článku; a
  • zmeny v dôsledku tohto prenosu a tejto formy prenou spĺňajú ostatné podmienky a kritériá na zaradenie textu do Wikipédie.

§4 Všeobecné kritériá významnosti (VKV)Upraviť

(1) Sporný predmet spĺňa všeobecné kritériá významnosti, ak ho spomína akceptovateľné množstvo VKV akceptovateľných zdrojov VKV.

(2) Akceptovateľný zdroj VKV je zdroj, ktorý má všetky nasledujúce vlastnosti:

(a) Je to publikovaný zdroj. Publikovaný zdroj v zmysle tohto ustanovenia je práca publikovaná (uverejnená) v akejkoľvek forme, vrátane (ale nie výlučne) v periodickej tlači, knihách, elektronických publikáciách, časopisoch, v televíznych a rozhlasových dokumentoch, správach štátnych úradov, vedeckých publikáciách atď.
(b) Je to spoľahlivý zdroj. Spoľahlivý zdroj je definovaný v Wikipédia:Spoľahlivé zdroje.
(c) Je to zdroj neutrálny vo vzťahu k spornému predmetu. Zdroj neutrálny vo vzťahu k spornému predmetu je v zmysle tohto ustanovenia zdroj, ktorého zámerom nie je (v prevažnej miere?) cielená propagácia či reklama alebo antipropagácia či antireklama sporného predmetu. Za zdroj, ktorý nie je neutrálny v zmysle tohto ustanovenia, sa považujú najmä prípady, kde
  • i) sporným predmetom je fyzická osoba alebo podnik a zdrojom je samotný tento sporný predmet alebo jeho dielo (tzv. sebareklama či sebaprezentácia) alebo s ním úzko prepojený subjekt či osoba, alebo
  • ii) autorom zdroja alebo zdrojom je osoba alebo subjekt, ktorá/-rý má podstatnú majetkovú účasť na spornom predmete alebo na s ním úzko majetkovo prepojenom subjekte, alebo úspech či neúspech sporného predmetu alebo s ním úzko majetkovo prepojeného subjektu priamo spôsobuje, že sa lepší jej majetková situácia, alebo
  • iii) autorom zdroja alebo zdrojom je osoba alebo subjekt, ktorá/-rý má prisľúbenú alebo obdržal(a) odmenu za propagáciu či reklamu alebo antipropagáciu či antireklamu sporného predmetu, alebo
  • iv) sporným predmetom je útvar a autorom zdroja či zdrojom je osoba, ktorá má alebo mala podstatnú účasť na aktivitách tohto útvaru resp. v prípade komplexnejších útvarov na jeho vrcholnom riadení, alebo
  • v) tak autorom zdroja či zdrojom ako aj sporným predmetom sú civilné osoby a medzi týmito osobami existuje pretrvávajúci alebo minulý úzky rodinný (najmä manželský) alebo pretrvávajúci intenzívny či dlhodobý silný priateľský či nepriateľský alebo pretrvávajúci milostný vzťah.
  • vi) autor zdroja či zdroj je (priamo či nepriamo, dlhodobo či krátkodobo, pevne či voľne a podobne) členom alebo má inú podstatnú účasť na aktivitách útvaru, ktorý je vo vzťahu k spornému predmetu alebo oblasti, do ktorej tematicky spadá, doložiteľne fanatickým či fundamentalistickým združením či organizáciou, či už ide o fanatických či fundamentalistických priaznivcov alebo fanatických či fundamentalistických odporcov. Doloženie v zmysle tohto bodu vi) sa dosiahne:
    • predložením akceptovateľného množstva VKV akceptovateľných zdrojov VKV v prospech daného tvrdenia alebo,
    • ak akceptovateľného množstva VKV akceptovateľných zdrojov VKV nebolo predložené, hlasovaním dvojtretinovou väčšinou o danom tvrdení.
Útvarom v zmysle odseku 2c je:
  • otvorené či tajné, oficiálne či neoficiálne, dlhodobé či krátkodobé združenie, napríklad záujmové združenie, náboženské spoločenstvo, cirkev, politická strana, politické hnutie, asociácia či občianske združenie
  • otvorená či tajná, oficiálna či neoficiálna organizácia, napríklad podnik, náboženská organizácia či štátny orgán.
Ako pomôcka pri určovaní, či je zdroj neutrálny, slúži aj Wikipédia:Konflikt záujmov (?).
(d) Je to zdroj, ktorý sporný predmet spomína v natoľko priamej a jasnej forme, že na jeho pretvorenie do samostatného článku nie je potrebný vlastný výskum. Vlastný výskum je definovaný v Wikipédia:Vlastný výskum

(3) Akceptovateľné množstvo VKV je v zásade minimálne 2(?); ale:

  • i) ak akceptovateľný zdroj VKV sporný predmet spomína len povrchne, zbežne, náhodne či ako triviálnu vec /toto by asi bolo treba upresniť?/, je akceptovateľné množstvo VKV 5(?) /alebo úplne zakázať povrchné atď. zmienky?/.
  • ii) ak je akceptovateľný zdroj VKV primárny zdroj iný ako oficiálne štatistiky štatistických úradov alebo obdobných úradov alebo úradné či súdne záznamy o udalosti, je akceptovateľné množstvo VKV 4 (?) /alebo úplne zakázať primárne zdroje?/
  • iii) ak je akceptovateľný zdroj VKV monotematický alebo takmer monotematický a jeho predmetom alebo jedným z hlavných predmetov je sporný predmet - najmä ak je sporný predmet novým vedeckým objavom či novým vedeckým zistením a podobne, o ktorom je rozumné predpokladať, že bude mať trvalejšiu platnosť - stačí len tento jeden zdroj.

Na účely zisťovania akceptovateľného množstva VKV sa zdroje, ktoré sa odvolávajú – alebo u ktorých je doložiteľné alebo logicky nevyhnutné, že sa odvolávajú - na ten istý zdroj a iba opakujú tú istú informáciu o spornom predmete z tohto zdroja, považujú za jeden zdroj. Toto neplatí pre práce z oblasti histórie a prípady, keď zdroje odvolávajúce sa na ten istý zdroj sú relatívne známe a spoľahlivé sekundárne alebo terciárne knižné diela syntetického alebo obdobného súhrnného charakteru. Typickým príkladom zdrojov, ktoré sa v zmysle tohto ustanovenia považujú za jeden, sú denníky, ktoré uverejnili tú istú správu tlačovej agentúry. Typickým príkladom zdrojov, ktoré sa nepovažujú za jeden, sú práce vedcov alebo novinárov, ktorí uverejnili svoj vlastný výskum v tej istej oblasti.

(4) Pri hodnotení podľa odseku 1 sa na iné kritériá či faktory neprihliada. Najmä sa neprihliada na nasledujúce kritériá či faktory:

(a) Osobné názory redaktorov Wikipédie o významnosti predmetu (ak takýto názor nevyplýva aj z akceptovateľného množstva VKV akceptovateľných zdrojov VKV ). To, či redaktor Wikipédie osobne považuje sporný predmet za významný, je teda samé o sebe pre významnosť predmetu irelevatné, dôležité je okrem iného to, aby sa sporným predmetom zaoberali spoľahliví publikovaní autori, odborníci alebo novinári mimo Wikipédie, ktorí museli rozhodnúť, či sa téme budú venovať, a museli preskúmať a overiť uvádzané informácie. Jedinými alebo takmer jedinými záujemcami o sporný predmet nemajú byť zaujatí alebo fanatickí redaktori.
(b) Subjektívne a zaujaté hodnotenia významnosti predmetu zo strany kohoľvek (?okrem významných odborníkov v danej oblasti?). Napríklad hodnotenia ako nikdy som o tom nepočul, to je zaujímavý článok, téma si zasluhuje pozornosť, nie je dostatočne slávny, veľmi dôležitá téma, populárna, páči sa mi, je zaujímavá len pre [určitú skupinu ľudí] a pod. sú samé o sebe pre významnosť predmetu irelevantné.
(c) Popularita sporného predmetu. Vysoká popularita neznamená nevyhnutne významnosť predmetu a nedostatok popularity automaticky nedokazuje jeho nevýznamnosť. Spoľahlivé zdroje sa vôbec nemusia zmieňovať o veľmi populárnych záležitostiach a naopak napríklad málo známy básnik zo 17. storočia môže byť predmetom viacerých spoľahlivých historických prác a, a tým aj významným predmetom.
(d) Skutočnosť, že sporný predmet v minulosti spĺňal kritériá významnosti, ale v súčasnosti ich už nespĺňa. Ak sporný predmet raz spĺňal všeobecné kritériá významnosti, spĺňa ich už navždy, t.j. aj keď sa o ňom neskôr prestane písať, prestane sa používať a podobne.
(e) Skutočnosť, že (autor sporného článku?, verejnosť? alebo kto? ) očakáva, že sa sporný predmet stane významným predmetom v budúcnosti. Táto skutočnosť sama o sebe automaticky neznamená, že sporný predmet je významným predmetom aj v súčasnosti.
(f) Snaha dosiahnuť, aby Wikipédia obsahovala pokiaľ možno článok o každom podniku, každej webovej stránke, každej osobe či inom predmete bez kritického zhodnotenia ich relevancie. O tomto bližšie hovorí Wikipédia:Päť pilierov a Wikipédia:Čo Wikipédia nie je
(g) Dĺžka článku.

§5 Špecifické kritériá významnostiUpraviť

§6 Hlasovanie o výnimočnej významnostiUpraviť

(1) Hlasovanie o výnimočnej významnosti je hlasovanie o tom, či sa má sporný predmet považovať za významný napriek tomu, že nespĺňa kritériá §4 resp. §5. Takéto hlasovanie by sa malo konať len vo výnimočných situáciách.

(2) Na schválenie návrhu, ktorý je predmetom hlasovania o významnosti, je potrebná 2/3 (?viac) väčšina (? čoho). Navrhovateľ hlasovania o významnosti musí pred začiatkom hlasovania v úvodnej časti textu hlasovania uviesť aspoň dva vážne mienené, závažné, rozumné argumenty, ktoré neprotirečia zásadám logiky, a z ktorých vyplýva, že si predmet článku zaslúži samostatný článok napriek tomu, že nespĺňa kritériá §4 resp. §5.