Rekareka (iné názvy: Tehuata, Bonne Esperance,[1] Tu-henua[2]) je veľmi malý a nízky atol v centrálnej časti súostrovia Tuamotu v rámci Francúzskej Polynézie. Jedným z najbližších susedných atolov je Raroia, ležiaci približne 70 km severovýchodným smerom. Je zaradený do zoznamu prírodných rezervácií a preto je prístup na ostrov obmedzený.[3]

Rekareka
(Tu-henua)
Tehuata
atol
mapa atolu
Štát Francúzsko Francúzsko
Zámorská korporácia Francúzska Polynézia Francúzska Polynézia
Región Tuamotu
Súradnice 16°50′00″J 141°55′01″Z / 16,8333°J 141,917°Z / -16.8333; -141.917
Najvyšší bod
 - výška m n. m.
Dĺžka 2,5 km
Šírka 1,5 km
Hĺbka m
Rozloha 3,5 km² (350 ha)
 - súše 1,6 km² (160 ha)
Obyvateľstvo neobývaný
Pre verejnosť Obmedzený
Prístup iba loďou
Objaviteľ Pedro Fernandes de Queirós
 - dátum 16. február 1606
Lagúna takmer uzatvorená
Vstup do lagúny nemá
Poloha atolu v rámci Francúzskej Polynézie
Poloha atolu v rámci Francúzskej Polynézie
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Geografická charakteristika

upraviť

Od Tahiti je Rekareka vzdialený 773 km. Na dĺžku meria iba 2,6 km a na šírku 1,5 km. Je nízky, súvislú pevninu má iba na južnej strane prerušenú úzkym nesplavný prieplavom do plytkej lagúny. Z geologického hľadiska je to koralový atol s výškou 465 m od vrcholu podmorskej sopky. Tá má z oceánskeho dna na výšku 1,7 km, a jej vek sa odhaduje na 46,4 až 46,8 mil. rokov.[4]

Atol na svojej plavbe zazrel španielsky moreplavec Pedro Fernandes de Queirós 16. februára 1606 a pomenoval ho La Sagitaria. Záznam hovorí, že bol atol obývaný. Po ňom k atolu dorazil až 24. apríla 1823 Louis Isidore Duperrey. Na mapách z tej doby sa atol objavuje pod názvami "Bonne Esperance" alebo "Good Hope".

V roku 1850, keď sa atol stal francúzskym územím, mal 30 obyvateľov.[5].

V súčasnosti je neobývaný.

Administratívne začlenenie

upraviť

Atol patrí do komunity Amanu, ktorá je zároveň súčasťou komunity Hao.

Referencie

upraviť
  1. . Dostupné online. Archivované 2012-03-14 z originálu.
  2. . Dostupné online. Archivované 2012-02-10 z originálu.
  3. UNITED NATIONS ENVIRONMENT PROGRAMME, IUCN Commission on National Parks and Protected Areas. Review of the Protected Areas System in Oceania. [s.l.] : The World Conservation Union, 1986. ISBN 2-88032-509-9. S. 207.
  4. Rekareka Seamount podľa katalógu Seamount na earthref.org
  5. Notices sur les colonies françaises, Étienne Avalle, éditions Challamel aîné, Paris, 1866, p.641 Ouvrage dostupné na Google Books

Externé odkazy

upraviť
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Rekareka na anglickej Wikipédii.