Ruženina chata
Ruženina chata (v turistickom žargóne Ruža, Ruženka, Rózanka, poľ. Schronisko Róży, nem. Rosahütte, Rosa - Schutzhütte, Rosen - Hütte, maď. Róza - menház, Róza - menedékház) bola prvá chata postavená na Hrebienku vo Vysokých Tatrách. Zanikla v roku 1893.
| Ruženina chata | |
 Ruženina chata je na obrázku vzadu | |
| 49°09′36″S 20°13′28″V / 49,160063°S 20,224384°VSúradnice: 49°09′36″S 20°13′28″V / 49,160063°S 20,224384°V | |
| Nadmorská výška | 1 255 m n. m. |
|---|---|
| Pohorie | Tatry |
| Poloha | Hrebienok, Bilíkova chata |
| Rok založenia | 1875 |
  Poloha na Slovensku
| |
Z histórie upraviť
Uhorský karpatský spolok mal snahu oživiť okolie turistami často navštevovaného Hrebienka. Na výstavbu chaty nemal dostatok finančných prostriedkov. Prihlásili sa mnohí dobrovoľní darcovia a investori, medzi nimi budapeštianska speváčka a klaviristka z obce Megyaszó pod južným úpätím Zemplínskych vrchov Ružena Graeflová rodená - Győrffyová, ktorá však pochádzala zo Spiša. Usporiadala umelecké turné a výťažok z neho venovala na stavbu chaty. Vďaka jej príspevku mohol Uhorský karpatský spolok už 1. augusta 1875 dať turistom do užívania novú chatu. Bola z dreva s niekoľkými miestnosťami. Postavili ju na tzv. Kancli pod Hrebienkom. Na počesť štedrej darkyne dostala meno Ruženina. Chatu ozdobili dreveným reliéfom ruže, ktorú zafarbili na ružovo. Ružena k chate nemala veľký vzťah. A tak spomienka na jej štedrosť upadala do zabudnutia. Turisti spájali jej pomenovanie s ružou, ktorá bola na priečelí chaty. Preto v maďarčine niesla názov Róza - menedékház a v nemčine Rosen - Hütte. Po desiatich rokoch blízko nej začali vyrastať nové objekty budúcich Studenopotockých kúpeľov. Ruženinu chatu premenili na núdzovú ubytovňu pre personál, potom na sklad a napokon na maštale. Roku 1893 vyhorela.[1][2]
Galéria upraviť
-
Studenopotocké kúpele s hotelom Ružena, ktorý dostal meno po bývalej chate -
Studenopotocké kúpele s hotelom Ružena -
Studenopotocké kúpele
Referencie upraviť
- ↑ BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
- ↑ GAŠPAR, Ján. Tatry. Staré pohľadnice rozprávajú. 1. vyd. Poprad : Region Poprad, 2002. ISBN 80-968725-6-7. S. 261.