Rudo Prekop (* 13. apríl 1959, Košice)[1] je slovenský fotograf pôsobiaci v Česku a na Slovensku. Vyštudoval Strednú umeleckú a priemyselnú školu v Košiciach, obor užitej fotografie. V roku 1986 ukončil štúdium na FAMU u profesora Jána Šmoka.[2] Pracoval ako asistent kamery v Krátkom filme Praha a v rokoch 19862002 bol fotografom na voľnej nohe. Od roku 2002 pôsobí ako vedúci štúdiového ateliéru na FAMU v Prahe.[3][4][5] Spolu s Vasilom Stankem, Tonom Stanom, Kamilom Vargom, Mirom Švolíkom a Petrom Župníkom patrí medzi takzvanú slovenskú novú vlnu.

Rudo Prekop
slovenský fotograf
Rudo Prekop
Štát pôsob.Česko, Slovensko
Narodenie13. apríl 1959 (65 rokov)
Košice, Česko-Slovensko (dnes Slovensko)
BydliskoPraha
Národnosťslovenská
Zamestnaniefotograf a učiteľ
Odkazy
Webstránkarudoprekop.cz
CommonsSpolupracuj na Commons Rudo Prekop

Na katedre umenia Technickej univerzity v Košiciach založil ateliér fotografie, kde v období rokov 20112013 aj vyučoval. Je spoluautorom aj realizátorom pôvodnej koncepcie a výtvarného riešenia Múzea Andyho Warhola v Medzilaborciach.[3][6][4][5]

Fotografovanie

upraviť

Väčšinou fotografuje na čiernobiely štvorcový formát. Má záujem o symboliku zátišia, ktorú môžeme vidieť napríklad v jeho cykloch Pocty, Pomníky, Květiny a Hrdinové. Kompozíciu si pripravuje veľmi poctivo. Okolo vybraného zátišia zvykne chodiť dni, týždne aj mesiace, až keď nájde tú správnu "čerešničku na torte", začne exponovať.[7] Vo svojich prácach sa vyskytuje postmoderná estetika.[8] Svoje "mikrosvety" zostavuje z nájdených predmetov podobne ako to robí František Skála.[8] Okúzluje ho, keď opäť odložené objekty pôvodných vlastníkov opäť "ožijú".[7][8][4] Z predmetov vytvára rôzne oltáre a pomníky.[8][4][5] Na surrealizmus nadväzuje tak, že spája nespojiteľné – zdanlivo odlišné predmety vie spojiť do jedného celku podobne ako Vratislav Effenberger. Nepokračuje v tvorbe Josefa Sudka alebo Svobodu, ale skôr Evy Fukovej alebo Emily Medkovej. Najviac u ňho vidieť podobnosť s dielami Evy a Jana Švankmajerových.[8]

Citáty

upraviť

Jan Samec z karlovarskej galérie o Rudovi Prokopovi povedal nasledovné:

Nepatří k experimentátorům, kteří mají v programu bourání bariér, ale můžeme ho vnímat jako inscenátora vizí, objevitele zapomenutých či odhozených věcí, originálního interpreta živé i neživé přírody, vykladače pomyslných snů, manipulátora světla a tmy, vypravěče náznaků i zámlk; můžeme ho pojmenovat fetišistickým surrealistou, aranžérem bizarních situací a kombinací, hledačem náhodných příběhů i nečekaných sdělení,...
– Jan Samec (po česky)
  • Nalezené snímky
  • Reálovky
  • Aranže
  • Inscenace
  • Zátiší
  • Trilogie
  • Pocty
    • Pocta rostlinám
  • Pomníky
  • Květiny
  • Hrdinové

Referencie

upraviť
  1. SNG. Rudo Prekop [online]. Bratislava: webumenia.sk, [cit. 2022-04-01]. Dostupné online.
  2. ČÁP, Michal. ROZHOVOR: Rudo Prekop [online]. polagraph.cz, 2016-10-20, [cit. 2022-04-01]. Dostupné online. (po česky)
  3. a b Česká televize. Vlna versus břeh – Rudo Prekop [online]. Praha: Česká televize, [cit. 2022-04-01]. Dostupné online. (po česky)
  4. a b c d NITKULINCOVÁ, Andrea. Rudo Prekop: Nechcem skončiť ako starí "páprdovia". SME (Bratislava: Petit Press), 2010-06-21. Dostupné online [cit. 2022-04-01]. ISSN 1335-4418.
  5. a b c OPOLDUSOVÁ, Jena. V banalite objavuje Rudo Prekop zázraky. Pravda (Bratislava: OUR MEDIA SR), 2011-08-24. Dostupné online [cit. 2022-04-01]. ISSN 1336-197X.
  6. Rádio Regina. Fotograf Rudo Prekop o neuveriteľných začiatkoch múzea [online]. Bratislava: Rozhlas a televízia Slovenska, 2021-07-28, [cit. 2022-04-01]. Dostupné online.
  7. a b Zbyněk Illek, katalog k výstavě Rudo Prekop, Zátiší 1989-2006.
  8. a b c d e Helena Musilová, katalog k výstavě Rudo Prekop, Zátiší 1989-2006.

Pozri aj

upraviť

Iné projekty

upraviť
  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Rudo Prekop

Externé odkazy

upraviť

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Rudo Prekop na českej Wikipédii.