Otvoriť hlavné menu

S-200 Angara/Vega/Dubna (rus. C-200 Ангара\Вега\Дубна; v kóde NATO: "SA-5 Gammon") je sovietsky, resp. ruský protilietadlový raketový systém určený na likvidáciu prostriedkov vzdušného napadnutia ako sú taktické a strategické bombardéry, strategické a balistické strely letiace v stredných a veľkých výškach v podmienkach aktívneho a pasívneho rušenia. Výnimočne môže byť systém použitý aj k ničeniu pozemných a námorných rádiolokačne viditeľných cieľov. Systém pracuje za všetkých poveternostných podmienok vo dne aj v noci.

S-200
KrAZ trucks with S-200 missiles, Independence Day parade in Kiev 2008.JPG
Ukrajinské S-200
Typ: Protilietadlový systém
Miesto pôvodu: Sovietsky zväz Sovietsky zväz
História služby
V službe: 1967 – dodnes
História výroby
Konštruktér: Almaz-Antej
NPO Almaz
Navrhnuté: 50. roky
Varianty: S-200, S-200V (S-200VE), S-200D (S-200DE), S-200A
Základné údaje
Hmotnosť: 8 000 kg (raketa systému S-200D)
217 kg (bojová hlavica)
Dĺžka: 10,8 m (raketa systému S-200D)

Obsah

HistóriaUpraviť

S-200 bol vyvinutý predovšetkým k ochrane sovietskeho vzdušného priestoru proti americkým strategickým bombardérom, lietadlám typu AWACS a strategickým prieskumným lietadlám typu SR-71 Blackbird.

Vývoj raketového protilietadlového systému dlhého dosahu bol spustený v roku 1958 v konštrukčnej kancelárii Almaz pod kódovým označením "Angara". V roku 1967 bol zavedený do výzbroje Vojska protivzdušnej obrany ZSSR pod označením S-200. Prakticky všetky dôležité objekty v Sovietskom zväze boli pod ochranou tohto systému. Začiatkom 70. rokov bol systém modernizovaný - v roku 1970 vzniká verzia S-200V "Vega" a v roku 1975 S-200D "Dubna". Modernizované varianty boli schopné zasahovať vzdušné ciele na väčšiu vzdialenosť a taktiež vo väčších nadmorských výškach. Neskôr vznikli aj exportné verzie, ktoré boli začiatkom 80. rokov 20. storočia dodané pod označením S-200VE "Vega-E" do NDR, Poľska, Československa, Bulharska, Maďarska, KĽDR, Líbye a Sýrie. Začiatkom deväťdesiatych rokov zakúpil komplex S-200VE aj Irán.

PopisUpraviť

 
Kabína obsluhy rádiolokátora K-1V a radar 5N62V
 
Raketa 5V28 na odpaľovacej rampe 5P72V

Systém S-200 tvoria:

  • navádzací rádiolokátor 5N62
  • kabína prípravy štartu
  • odpaľovacie rampy 5P72V
  • nabíjacie zariadenia 5Ju24M

VerzieUpraviť

  • S-200A "Angara" - bola zavedená v roku 1967, rakety V-860 (5V21) alebo V-860P (5V21A), dosah 180 km, max. výška 20 km.
  • S-200V "Vega" – zavedená v roku 1970, raketa V-860PV (5V21P), dosah 240 km, max. výška 29 km. Strela má poloaktívne radarové navádzanie.[1] S raketou V-870 má diaľkový dosah až 300 km a výškový 40 km.
    • S-200M "Vega-M" - verzia vybavená raketami V-880 (5V28) alebo V-880N (5V28N2), dosah 300 km, max. výška 29 km.
    • S-200VE "Vega-E" - exportná verzia s raketou V-880E (5V28E), dosah 240 km.[2][3]
  • S-200D "Dubna" - zavedená v roku 1975, s raketami 5V25V, V-880M (5V28M) alebo V-880MN (5V28MN2), má diaľkový dosah až 300 km a výškový 40 km. [4]
Technické špecifikácie
Parameter S-200A "Angara" S-200V "Vega" S-200D "Dubna"
Diaľkový dosah 17 - 180 km 17 - 240 km 17 - 300 km
Výškový dosah 0,5 - 20 km 0,5 - 40 km 0,3 - 40 km
Dĺžka rakety 1 600 mm 1 800 mm 1 800 mm
Kaliber rakety 860 mm 860 mm 860 mm
Celková hmotnosť 7 100 kg 7 100 kg 8 000 kg
Hmotnosť hlavice 217 kg 217 kg 217 kg

PoužívateliaUpraviť

 
Používatelia protilietadlového systému S-200 (súčasní v modrej farbe, bývalí v červenej)
 
Dôstojníci 231. protilietadlového raketového pluku pri komplexe S-200VE Vega-E v Sýrii, cca 1983
 
S-200 v maďarskom múzeu

Súčasní používateliaUpraviť

Bývalí používateliaUpraviť

  •   Bielorusko – malo v službe približne 4 prápory.
  •   Česko-Slovensko – 5 práporov, ktoré po zániku ČSFR získalo Česko.
  •   Česko – získalo všetky česko-slovenské S-200, ktoré boli vyradené v polovici 90. rokov.
  •   Gruzínsko
  •   Líbya – mala v službe 8 práporov.
  •   Maďarsko – malo v službe 1 prápor.
  •   Moldavsko – malo v službe 1 prápor.
  •   Mongolsko – Mongolská ľudová armáda zaradila systém S-200 do služby v roku 1985 a je veľmi nepravdepodobné, že sú v službe dodnes.
  •   NDR – používala 4 prápory.
  •   Nemecko – získalo 4 prápory z bývalej NDR, vyradené okolo roku 1991.
  •   Sovietsky zväz – s vyraďovaním S-200 sa začalo v 80. rokoch. Predtým, než mohol byť dokončený proces postupného vyraďovania, boli S-200 premiestnené do nástupníckych štátov Sovietskeho zväzu.
  •   Ukrajina – posledná divízia bola vyradená 30. októbra 2013[5].

ReferencieUpraviť

Iné projektyUpraviť

  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému S-200

Externé odkazyUpraviť