Sešat

Sešat (staroeg. sš3t) alebo Sesat alebo Sešeta alebo Sešata bola staroegyptská bohyňa písma a vied, zosobnenie múdrosti. Pre svoju funkciu bohyne pisárov bola vnímaná ako božská pisárka a zaznamenávateľka. Jej meno je odvodené od egyptského slova sš, "písať" (slovo seš znamená pisár), a doslova znamená Tá, ktorá zapisuje. Keď sa v úlohe boha múdrosti a písma presadil Thovt, Sešat začala byť považovaná za jeho dcéru alebo zriedkavejšie za jeho manželku.

Podoba

Sešat (sš3t) v hieroglyfoch

Sešat bola zobrazovaná ako žena so štylizovanou papyrovou trstinou nad hlavou, ktorá mala symbolizovať písanie. Sešatin papyrus bol spodobovaný so šiestimi steblami, takže aj so stopkou sa podobal na sedemcípu hviezdu. Po vzostupe boha Thovta, pôvodne mesačného božstva, bol tento papyrus zobrazovaný spolu s kosákom mesiaca a neskôr bola Sešat vyobrazovaná len s rohmi v tvare polmesiaca. V tejto podobe bola niekedy nazývaná Safech-Aubi, „Tá, ktorá nesie dva rohy“.

Sešat zvyčajne držala na vyobrazeniach palmový kmeň so zárezmi, ktoré mali označovať plynutie času. Často býva oblečená v koži leoparda, odeve zádušných kňazov, pretože vzor na koži pripomína hviezdy, ktoré boli v Egypte spájané tak s nesmrteľnosťou, ako aj s mesiacom.

Vo funkcii božskej meračky a pisárky pomáhala Sešat v oboch týchto povolaniach faraónovi. Ona zaznamenávala čas, ktorý mal faraón vymeraný pre pobyt na zemi, zárezmi na palme. Počas Novej ríše bola preto spájaná s výročnou slávnosťou Sed. Asistovala tiež panovníkovi pri obrade napínania lana, zaznamenávala jeho korunovačnú reč a počet zajatcov i veľkosť koristi získaných vo vojenských ťaženiach.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Sešat

Tento článok týkajúci sa starovekého Egypta alebo egyptológie je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.