Sekundár (medicína)

Sekundár alebo sekundárny lekár (z lat. secundarius – „patriaci do druhého radu, druhotný“ < secundus – „druhý“[1]) je (pracovnými skúsenosťami) mladší lekár oddelenia (resp. kliniky) v nemocnici, služobne aj odborne podriadený primárovi,[2][3][4][5] príp. inému lekárovi s atestáciou. Ide o pracovné zaradenie, ktoré získava lekár po nástupe do nemocnice po absolvovaní štúdia lekárstva a pred získaním atestácie.

Referencie upraviť

  1. sekundárny. In: KRÁLIK, Ľubor. Stručný etymologický slovník slovenčiny. 1. vyd. Bratislava : VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 2015. 704 s. ISBN 978-80-224-1493-7. S. 524.
  2. sekundář. In: Velký lékařský slovník. Praha : Maxdorf, s.r.o., © 2021. [Cit. 2021-04-26]. (po česky)
  3. sekundár. In: Krátky slovník slovenského jazyka. Redakcia Ján Kačala, Mária Pisárčiková, Matej Považaj. 4., dopl. a uprav. vyd. Bratislava : VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 2003. 985 s. [Cit. 2021-04-26]. ISBN 80-224-0750-X. S. 660.
  4. sekundár. In: Slovník cudzích slov : akademický. Ed. Ľubica Balážová, Ján Bosák. 2., dopl. a preprac. vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá, 2005. 1054 s. [Cit. 2021-04-26]. ISBN 80-10-00381-6.
  5. sekundár. In: Slovník slovenského jazyka. Redakcia Štefan Peciar. 1. vyd. Zväzok III. P – R. Bratislava : Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1964. 760 s. [Cit. 2021-04-26]. S. 53.

Pozri aj upraviť