Slang je špecifická vrstva nespisovných výrazov národného jazyka, ktorá má spornú definíciu.

Termín sa prvý raz použil v Anglicku v 18. storočí v podobe s´langue ako označenie pre "neštudovaný, vulgárny jazyk nižších pracujúcich spoločenských vrstiev a tvoril výrazný protipól voči oficiálne uznanému a kultivovanému jazyku anglických gentlemanov a dám" (Orgoňová – Sedláčková, 2010, s. 151). Často je stotožňovaný s veľmi podobnými výrazmi žargón, argot, sociolekt či profesionalizmus, toto stotožňovanie však nie je správne.

Jozef Mistrík definuje slangové slová ako nespisovné výrazy národného jazyka, ktoré sa používajú v súkromnom alebo neoficiálnom prostredí v obmedzenom okruhu ľudí, ktorí sa buď zaoberajú tou istou činnosťou alebo majú rovnakú sféru záujmov. Vznikajú[1]:

  • a) reinterpretáciou všeobecne známych slov (napr. vegetovať)
  • b) deformáciou slov (napr. debko)
  • c) ako nové slová s preexponovanou expresívnosťou (napr. dať si odpich)
  • d) preberaním z príbuzných jazykov

Podľa B. Hochela ide o nespisovné jazykové prostriedky rozličného pôvodu (teritoriálno-nárečového, argotického, žargonického, sociolektického), ktoré sú v národnom kolektíve všeobecne používané alebo všeobecne zrozumiteľné, a ktoré celkom alebo do značnej miery stratili príznak pôvodu.

Slang je jedným z hlavných zdrojov obohacovania lexiky spisovného jazyka. Veľa nových slov (bez ohľadu na svoj pôvod) prechádza pred vstupom do spisovného jazyka „slangovým štádiom“. Profesionálne (výnimočne aj záujmové) nárečia niekedy obohacujú spisovný jazyk priamo (terminológia).

Pozri aj upraviť

Iné projekty upraviť

  •   Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Slang
  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Slang

Literatúra upraviť

  1. slang. In: MISTRÍK, Jozef, et al. Encyklopédia jazykovedy. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1993. 513 s. ISBN 80-215-0250-9. S. 385.