Slnečná pec v Odeillo

Celkový pohľad
63 heliostatov na stráni
Budova s parabolickým zrkadlom a laboratóriom

Slnečná pec v Odeillo je prvá a zároveň aj najväčšia slnečná pec na svete. Nachádza sa vo francúzskych Pyrenejách v Odeillo v nadmorskej výške 1 700 m n. m. Do prevádzky bola uvedená v roku 1969[1][2] zásluhou francúzskeho vedca Dr. Felixa Trombeho.

PopisUpraviť

Celý komplex tvorí parabolické zrkadlo s plochou 2 000 m², ktoré je pripevnené na 45 m vysokej kancelárskej a laboratórnej budove. Na stráni oproti je rozostavených 63 heliostatov s celkovou plochou 2 835 m², odrážajúcich lúče rovnobežne na parabolu. Výsledná sila svitu sa koncentruje v ohnisku (ohnisková vzdialenosť 18 m) v malej vežovitej budove stojacej pred zrkadlom, vo vlastnej slnečnej peci. Samotné parabolické zrkadlo je zostavené z približne 9 500 štvorcových segmentov so stranou 45 cm a každé z primárnych zrkadiel z ďalších 180 štvorcových segmentov rovnakého rozmeru. Ohnisko má plochu 625 cm², čo udáva plošnú koncentráciu slnečného žiarenia s faktorom 37 700. V skutočnosti ale dochádza ku stratám spôsobeným rozptylom a absorpciou. Skutočná koncentrácia slnečného žiarenia je preto iba okolo 20 000. Pri bežnom slnečnom žiarení je do ohniska pece sústredených asi 1 100 kW.

Pretože je tento druh slnečných pecí zmysluplný iba v oblastiach s viac ako 2 400 hodinami slnečného svitu, slúži komplex v Odeillo výhradne na vedecké účely inštitútu CNRS (Centre national de la recherche scientifique). Vďaka priaznivým klimatickým podmienkam je možné pec používať viac ako 200 dní v roku na skúmanie správania sa látok pri extrémnom zahriatí a rôznym experimentom. Slúži najmä na účely vedeckého výskumu materiálov, vákuovému taveniu špeciálnych zliatin a najrôznejším pokusom v oblasti skúšok materiálov. Tieto poznatky sú neskôr uplatňované mimo iného pri návrhu nových technológií pre vesmírny výskum. Pec je schopná dosahovať maximálne teploty okolo 3 800°C, čo predstavuje absolútne maximum v metalurgii. V priebehu tavenia nie je materiál znečisťovaný prímesami, ako sa to deje pri väčšine ostatných taviacich postupoch.

ReferencieUpraviť

  1. Final Volume I Environmental Impact Statement: OCS Sale No. 73. [s.l.] : United States Department of the Interior – Minerals Management Service. Dostupné online. Kapitola II.C Alternative Energy, s. II-66. (po anglicky)
  2. JOFFRE, André; BUSQUET, Jean-Louis. Le jubilé du grand four solaire d’Odeillo dans les Pyrénées-Orientales [online]. 2019-07-10, [cit. 2020-01-11]. Dostupné online. (po francúzsky)

Pozri ajUpraviť

Iné projektyUpraviť

ZdrojUpraviť

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Sluneční pec na českej Wikipédii.

Súradnice: 42°29′37″S 2°01′45″V / 42,493611°S 2,029167°V / 42.493611; 2.029167