Sloupsko-šošůvské jeskyně

Sloupsko-šošůvské jeskyně (v knihe Julesa Vernea Zelený lúč, vydanie z roku 1907, je odkaz na "Sloupské jaskyne s Macochou") ležia v severnej časti CHKO Moravský kras severne od mesta Brna, neďaleko od okresného mesta Blansko a na južnom okraji mestečka Sloup.

Sloupsko-šošůvské jeskyně
prírodná rezervácia
Eliškina sieň
Štát	Česko
Región	Juhomoravský kraj
Okres	Okres Blansko
Lokalita	Sloup
Nadmorská výška	470 - 532 m n. m.
Súradnice	49°24′40.88″S 16°44′20.54″V
Rozloha	7,5053 ha
Vznik	1. január 2000
- Vyhlásila	Správa CHKO Moravský kras
Kód AOPK ČR	2070
Sloupsko-šošůvské jeskyně Poloha na mape Česka
Wikimedia Commons: Sloupsko-šošůvské jeskyně
Webová stránka: Biolib.cz
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Sloupsko-šošůvské jaskyne sú rozsiahlym komplexom dómov, chodieb a obrovských podzemných priepastí vytvorených v dvoch poschodiach. Najznámejšia Eliškina jaskyňa má vynikajúcu akustiku, a preto je príležitostne využívaná pre koncerty komornej hudby. Prehliadkové trasy Sloupsko-šošůvských jaskýň sú spojené s prehliadkou jaskyne Kůlna, kde boli nájdené časti lebky neandertálskeho človeka asi 120 000 rokov staré. Sloupsko-šošůvské jaskyne sú tiež charakteristické krehkou a farebnou kvapľovou výzdobou.

Jaskyne sú podzemným tokom Sloupského potoka spojené s najväčšou českou jaskýň - Amatérskou. Spolu s ňou potom tvoria jaskynný systém o celkovej dĺžke takmer 35 km.

Sloupske údolie

Pred jaskyňami sa nachádzajú dva zaujímavé prírodné útvary. Prvým z nich sú tri skalné bloky tesne vedľa seba, ktoré sa nazývajú Otec, matka a syn, a ležia na skale nad parkoviskom. Výraznú dominantu tvorí Hrebenáč, pri ktorom sa prepadá do podzemia Sloupský potok. Tento skalný masív vysoký asi 20 m dal pravdepodobne názov obci Sloup.

Prírodná rezervácia Sloupsko-šošůvské jaskyne

Dňa 20.12.1999 bola vyhlásená v mieste jaskýň aj v jeho priľahlom okolí rovnomenná prírodná rezervácia. Cieľom ochrany je udržanie súčasného charakteru územia, ochrana povrchových a podzemných krasových javov, ochrana zimovísk netopierov a ochrana unikátnych paleontologických nálezísk.

Prehliadka Sloupsko-šošůvských jaskýň

Portál Sloupsko-šošůvských jaskýň

Vstupným portálom a chodbou sa návštevník dostane do jaskyne Nicové, ktorej názov je odvodený od zvláštnej kašovitej sintrovej formy nazývanej nickamínek ktorou je tvorená výzdoba na stenách. Odtiaľ trasa pokračuje do Eliškinej jaskyne s prekrásnou kvapľovou, sintrovou a nickamínkovou výzdobou. Vynikajúca akustika Eliškinej jaskyne je návštevníkom predvedená ukážkou reprodukovanej hudby.

Cesta podzemím vedie prekopanou chodbou do najrozsiahlejšej časti Sloupsko-šošůvských jaskýň - Starých skál. Staré skaly začínajú mohutnou Gotickou chodbou, na konci ktorej je 65 metrov hlboká Stupňovitá priepasť.

Ďalším zastavením je Kolmá priepasť, z ktorej sa vystupuje do priestorov objavených prof. Karlom Absolonom v roku 1900. Klenotom týchto partií a celých Sloupsko-šošůvských jaskýň je Nagelova priepasť. V súčasnej dobe je sprístupnená dvoma mostíkmi. Od stropu po hladinu Sloupského potoka v spodných poschodiach je hlboká približne 90 metrov, ale jej pôdorysné rozmery ju radia medzi najmohutnejšie podzemné priepasti v Česku.

Od Nagelovej priepasti vedie trasa k Trámovej chodbe, ktorá prechádza do 260 metrov dlhej Striebornej chodby. Zo Strieborné chodby bola prekopaná spojka do priestorov Šošůvských jaskýň, ktoré nie sú tak rozmerné ako Sloupske, majú však bohatú a zachovanú kvapľovú výzdobu. Trasa vedie cez Brouškovu rozprávkovú sieň s unikátnym stalagmitovým útvarom "Svícen" do Riegrovej siene. Vyvrcholením prehliadky Šošůvských jaskýň je Čierna priepasť, ktorá ústi k hladine Sloupského potoka v hĺbke 70 metrov.

Fotografie

• 
  Vstup do Sloupsko-šošůvských jaskyní
• 
  Skalný útvar Hřebenáč
• 
  Prevádzkové budovy a občerstvenie
• 
  Otec, matka a syn
• 
  Sloupské jeskyně - Eliškina sieň
• 
  Sloupské jeskyně - Eliškina sieň
• 
  Sloupské jeskyně - Eliškina sieň
• 
  Sloupské jeskyně - Stupňovitá priepasť
• 
  Sloupské jeskyně - Trámová chodba
• 
  Sošůvské jeskyně - hlava Maxipsa Fíka
• 
  Sošůvské jeskyně - Brouškova rozprávková sieň se stalagmitom Svícen
• 
  Sošůvské jeskyně - Brouškova rozprávková sieň
• 
  Sošůvské jeskyně - Brouškova rozprávková sieň se stalagmitom Svícen
• 
  Sošůvské jeskyně - Riegrova sieň
• 
  Sošůvské jeskyně - Riegrova sieň
• 
  Sošůvské jeskyně - Riegrova sieň

História jaskýň

Sloupske skaly roku 1857

Priepasť, ktorá nesie jeho meno, objavil matematik a fyzik JA Nagel už v roku 1748. Jaskyňa Eliškina bola objavená v roku 1879 a verejnosti bola sprístupnená v roku 1881. Zostávajúca časť Sloupsko-šošůvských jaskýň bola postupne objavená v rokoch 1889-1915.

Spodnými poschodiami jaskyne preteká Sloupsky potok, ktorý sa prepadá do podzemia neďaleko od vchodu do jaskýň. Sústavou nepriestupných sifónov podzemný potok vteká do Sloupskeho koridoru Amatérskej jaskyne - najväčšej českej jaskyne a znovu na povrchu sa objavuje ako ponorná riečka Punkva na dne priepasti Macocha. Na konci roka 2005 je jaskynným potápačom podarilo preplávať medzi týmito jaskyňami.

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Sloupsko-šošůvské jeskyně

Externé odkazy

• Stránky Sloupsko-šošůvských jaskýň
• Stránky Sloupsko-šošůvských jaskýň úradu spravujúceho Moravský kras Archivované 2014-01-12 na Wayback Machine
• Sloupsko-šošůvské jaskyne (archivovaná strana)
• Informácie pre turistov na webe mesta Blanska Archivované 2014-01-30 na Wayback Machine
• Fotogaléria Sloupsko-šošůvských jaskýň Archivované 2014-01-12 na Wayback Machine

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Sloupsko-šošůvské jeskyně na českej Wikipédii.