Slovenský amatérsky film do roku 1989

Téma slovenského amatérskeho filmu je zaujímavá nielen z pohľadu absencie sumarizujúcich materiálov tohto napredujúceho odvetvia, ale aj z pohľadu prakticky neexistujúcej profesionálnej tuzemskej hranej tvorby.[1] V minulosti sa na Slovensku objavilo mnoho významných tvorivých osobností, ktoré svojou tvorbou a jednotlivými dielami, mnohokrát ocenenými aj na zahraničných súťažiach, tvorili dejiny amatérskeho filmu.[2]

Čo je to amatérsky film upraviť

Podľa definície samotných filmových amatérov takýto autor nerobí svoje filmy na objednávku pre iného za účelom zisku. Je to tvorba, ktorú autor nakrúca pre vlastné potešenie či pre potešenie iných.[3] Filmový amatér je tvorca, ktorý nemá špeciálne filmové vzdelanie, tvorí vo svojom voľnom čase a film nie je jediným spôsobom jeho obživy. Pri tvorbe filmového diela používa vlastnú techniku a investuje vlastné finančné prostriedky. Amatér tvorí z vlastného záujmu a pre vlastné potešenie, nie pre komerciu a distribúciu.[4] Témy amatérskych filmov sa neustále vyvíjajú a svojim spôsobom sú vždy prioritne odrazom stavu spoločnosti, kultúrneho zázemia a hlavného kinematografického prúdu. Neprofesionálna tvorba autorov v 40-60 rokoch bola tematicky a kvalitatívne úplne iná, ako tvorba dnešných amatérskych autorov. Jedným z dôvodov bola dostupnosť a finančná náročnosť výroby a postprodukcie filmového materiálu s ktorým sa pracovalo.[5]

História amatérskeho filmu na Slovensku upraviť

Amatérsky film má na Slovensku dlhú a bohatú históriu. Jeho počiatky siahajú až do tridsiatych a štyridsiatych rokov 20. storočia. Niekoho k filmu priviedol záujem o techniku, hľadanie a skúmanie jej možností, iného zasa záujem zaznamenať najprv udalosti v rodine, neskôr aj zo širšieho okolia a pre niekoho je to snaha vysloviť svoj názor a postrehy práve filmom, lebo vyjadrovacie prostriedky iných druhov umenia mu na to nestačia alebo mu nevyhovujú. Preto amatéri, podobne ako profesionáli, tvoria rôzne žánre filmu – dokumenty, reportáže, animované a hrané filmy, experimenty, videoklipy, každý podľa svojich technických a finančných možností, ako aj podľa tvorivých schopností a umeleckých ambícií.[4]

Počiatky organizovaného amatérskeho hnutia boli prakticky už v rokoch 1942 - 1946, aj keď išlo o viac-menej súkromné združenie niekoľkých jednotlivcov (z tých najvýznamnejších sú to Jurkovič, Lizschuer, Kukubmerg a iní). Nakoľko takýchto činnosť nebola oficiálne povolená, schádzali sa v súkromných bytoch, kde voľne holdovali svojmu filmovému hobby. Popri rodinných filmoch, ktoré stáli a stoja na začiatku amatérskej tvorby a nielen jej, vznikol aj jeden z prvých hraných amatérskych filmov Valachov sen, nakrútený na farebný materiál v exteriéroch na Horehroní. Tento film bol definitívne dokončený po vojne a zúčastnil sa vôbec ako prvý slovenský film na prvej celoštátnej prehliadke v Prahe. A práve vďaka tejto prehliadke, o ktorej neexistujú žiadne oficiálne doklady, nadviazali naši tvorcovia prvé dôležité a inšpirujúce kontakty s českými filmovými amatérmi.[6]

Inštitucionálna podoba amatérskeho filmu upraviť

Inštitucionálna podoba amatérskeho filmu sa datuje vznikom celoštátnej inštitúcie pre amatérsku tvorbu - Osvetového ústavu v roku 1953. Tejto v porovnaní s okolitými krajinami ojedinelej systematicky organizovanej celoplošnej štátnej starostlivosti predchádzala tvorba a činnosť jednotlivcov a filmových klubov, združujúcich amatérskych filmových tvorcov. Do roku 1989 podstatná časť amatérskej filmovej tvorby vznikala predovšetkým vo filmových kluboch pri domoch kultúry, ktorých zriaďovateľmi boli prosperujúce továrne a závody, poskytujúce priestorové, technické zázemie a mnohokrát aj finančné prostriedky. Zánikom viacerých veľkých klubov, technickými a inými zmenami sa tvorba z pôvodnej kolektívnej a klubovej podoby tvorby čiastočne individualizovala. [6]Niektoré filmové kluby vyvíjali činnosť pri jednotlivých regionálnych osvetových strediskách.[7]

UNICA upraviť

V roku 1931 sa v Bruseli uskutočnila medzinárodná súťaž amatérskych filmov, ktorá dala podnet na vznik medzinárodnej spolupráce filmových amatérov a na usporiadanie každoročných súťaží. Prvý medzinárodný kongres sa uskutočnil v máji 1935 v Barcelone. V septembri 1937 sa na 3. medzinárodnom kongrese delegáti z 18 národných zväzov dohodli na založení Union Internacionale du Cinema d'Amateur - UNICA, ktorej členmi môžu byť len štáty, respektíve ich celoštátne organizácie filmových amatérov. Odvtedy UNICA každoročne usporadúva kongres a medzinárodnú súťaž amatérskych filmov.[8]

UNICA a Slovensko upraviť

Slovensko je samostatným členom UNICA viac ako desať rokov. Všetky administratívne a organizačné práce zabezpečuje Národné osvetové centrum a Asociácia filmových amatérov a videoamatérov. Kolekciu slovenských filmov na svetovú súťaž UNICA zostavuje porota a členovia poradného zboru NOC a ocenených filmov na celoštátnej súťaži CINEMA.[8]

Súťaže a prehliadky upraviť

Podujatia vo sfére amatérskeho filmu nie sú len súťažami, vždy obsahujú aj vzdelávaciu časť, predovšetkým rozborové semináre. Slovenskí autori môžu svoje filmy prezentovať aj na zahraničných súťažiach v rôznych európskych aj mimoeurópskych krajinách.[3] Vôbec prvou registrovanou celoslovenskou prehliadkou bola prehliadka amatérskych filmov v roku 1960 v Bratislave, aj keď to bola vlastne súťaž obidvoch bratislavských krúžkov (Slovenský klub kinoamatérov SKK Bratislava a Filmový krúžok pri Fakultnej nemocnici v Bratislave).[6]

Oravská osmička upraviť

Oravská osmička vznikla v roku 1965 ako prvá celoslovenská súťaž filmov formátu 8 mm. Má dvojročnú periodicitu. Hlavným poslaním súťaže je vytvoriť podmienky na zhodnotenie a prezentáciu slovenskej filmovej tvorby a videotvorby; poskytnúť možnosť na porovnávanie produkcie amatérskych filmov a videí v jednotlivých krajoch Slovenska a oboznámenie sa s tvorbou autorov rôzneho tematického, žánrového zamerania a technického spracovania. Účastníci môžu zhodnotiť slovenskú produkciu za predchádzajúce dva roky a porovnať ju v rámci nesúťažnej projekcie s tvorbou amatérov v Česku a iných krajinách sveta. Má tiež popularizovať a propagovať amatérsku filmovú tvorbu najmä medzi mladou generáciou. Podujatie plní nielen prezentačnú funkciu, ale neoddeliteľnou súčasťou podujatia je aj vzdelávacia časť, ktorá sa skladá z  rozborového seminára a tvorivej dielne.[9]

Tatranský kamzík upraviť

Táto súťaž je najstaršou svojho druhu na Slovensku a je neoddeliteľne spätá s Liptovským Hrádkom, kde už v roku 1973 vznikla myšlienka na jej usporiadanie.[10] Druhá najstaršia súťaž amatérskych tvorcov zameraná predovšetkým na dokumentárnu tvorbu z oblasti ekológie, etnografie, prírody, kultúry a súčasného spôsobu života ľudí v rôznych regiónoch a aglomeráciách. Podujatie má dvojročnú periodicitu a koná sa vždy v párnych rokoch. Posledné štyri ročníky boli aj s medzinárodnou účasťou a minuloročná súťaž bola v plnom zmysle slova medzinárodná. Po prvýkrát sa uskutočnila pod patronátom medzinárodnej mimovládnej organizácie pre amatérsky film UNICA.[6]

Filmové kluby upraviť

Gemerfilm upraviť

Amatérsky filmový klub Gemerfilm vznikol 16. 9. 1976 pri Okresnom osvetovom stredisku v Rožňave. Založili ho miestni filmoví nadšenci Mikuláš Kováč, Ladislav Bazin a Arpád Berente, ktorý je vedúcim klubu až do súčasnosti.[11] Pre verejnosť sa premietajú úspešné snímky ocenené ne celoštátnej a medzinárodnej úrovni, ale tiež dokumentárne a reportážne ukážky zo života regiónu z minulých rokov.

Urtica upraviť

Od svojho vzniku v roku 1975 klub vytvoril desiatky filmov, s ktorými sa pravidelne zúčastňuje a získava ocenenia na súťažných filmových prehliadkach doma i v Česku. Klub sa zameriava predovšetkým na tvorbu hraných filmov (komédie, paródie, westerny), ale venuje sa aj reportážam z kultúrnych a spoločenských udalostí regiónu. Od roku 1991 významne prispieva k organizovaniu letného filmového festivalu HAH (Hraný amatérsky humor) v Dolnej Strehovej. Zakladateľom a vedúcim Filmového klubu Urtica je Ing. Ivan Vredík.[12]

Nicolaus upraviť

Vznikol v roku 1983 pri Vysokej vojenskej technicke škole v Liptovskom Mikuláši, zakladajúci členovia však klubovú činnosť organizovali dávno predtým počas vysokoškolských štúdii v Bratislave od roku 1979. Počas štúdií vytvorili filmy ako Žobrák, U zubára a Slovenská story. V ich tvorbe prevládajú hrané, satirické a humorné diela, ale natočili aj niekoľko hodnotných dokumentov.[13]

Referencie upraviť

  1. Amatérsky film na Slovensku I. [online]. [Cit. 2018-01-13]. Dostupné online.
  2. Amatérsky film na Slovensku II. [online]. [Cit. 2018-01-13]. Dostupné online.
  3. a b filmsk.sk [online]. old.filmsk.sk, [cit. 2018-01-11]. Dostupné online. Archivované 2018-01-12 z originálu.
  4. a b filmsk.sk [online]. old.filmsk.sk, [cit. 2018-01-11]. Dostupné online. Archivované 2018-01-12 z originálu.
  5. Amatérsky film na Slovensku III. [online]. [Cit. 2018-01-23]. Dostupné online.
  6. a b c d Amatérsky film na Slovensku II. [online]. [Cit. 2018-01-11]. Dostupné online.
  7. filmsk.sk [online]. old.filmsk.sk, [cit. 2018-01-23]. Dostupné online. Archivované 2018-01-12 z originálu.
  8. a b ŠKOLUDOVÁ, Zuzana. PhDr. [online]. Národná osveta, [cit. 2006-04-01]. Dostupné online.
  9. Oravská osmička - Národné osvetové centrum [online]. www.nocka.sk, [cit. 2018-01-11]. Dostupné online.
  10. Tatranský kamzík - Národné osvetové centrum [online]. www.nocka.sk, [cit. 2018-01-11]. Dostupné online.
  11. Výročia 2011 – Amatérsky filmový klub GEMERFILM, Rožňava - Národné osvetové centrum [online]. www.nocka.sk, [cit. 2018-01-11]. Dostupné online.
  12. Filmový klub URTICA, Žihľava – 35. výročie vzniku - Národné osvetové centrum [online]. www.nocka.sk, [cit. 2018-01-11]. Dostupné online.
  13. Nicolausfilm » O nás [online]. www.nicolausfilm.sk, [cit. 2018-01-11]. Dostupné online.