Slovensko na Univerziádach
Slovensko sa zúčastňuje svetových Univerziád od roku 1993 ako samostatná republika, v rokoch 1959 – 1991 štartovali slovenskí športovci v rámci výprav Česko-Slovenska.
Slovensko na Univerziádach v ére Česko-Slovenska
upraviťPrvá letná Univerziáda sa konala v roku 1959 v Turíne, kde Česko-Slovensko získalo dve zlaté medaily, slovenskí športovci prispeli k zlatu družstva volejbalistov. [1] Najúspešnejšia z hľadiska slovenského športu bola letná Univerziáda 1977 v Sofii, kde získali zlato atlét Jozef Plachý v behu na 1 500 metrov [2] a šermiarka Katarína Ráczová-Lokšová. [3] Najcennejší kov priviezol zo Záhrebu 1987 tenista Branislav Stankovič, víťaz štvorhry s Čechom Vogelom. [4] Najväčšie úspechy dosiahli Slováci v atletike, plávaní, volejbale a v basketbale.
Podstatne viac sme prispeli k medailovej zbierke čs. výprav na zimných Univerziádach. Prvú zimnú Univerziádu usporiadalo francúzske zimné stredisko Chamonix v roku 1960. Krasokorčuliarka Eva Grožajová vybojovala striebro, lyžiar Štefan Harvan bronz v behu na 12 km a spolu s Ľudovítom Fuskom a Jánom Ilavským prispel k striebru v štafete na 4×8 km. [5] V roku 1962 získali zlato hokejisti Česko-Slovenska, [6] rovnaký úspech sa im podaril v rokoch 1970, 1983 a 1987, vždy aj s prispením slovenských hráčov. Kapitánom víťazného tímu z roku 1987 bol Ivan Dornič. Dvojnásobným víťazom Univerziády 1968 v Innsbrucku sa stal zjazdár Milan Pažout. [7] [8]
Najväčší úspech nielen športový, ale aj organizačný priniesol rok 1987, kedy sa konala Zimná Univerziáda na Štrbskom Plese. [9] Pod Tatrami súťažilo 942 športovcov z 28 krajín a výprava Česko-Slovenska bola suverénne najúspešnejšia so ziskom 15 zlatých, 6 strieborných a 5 bronzových medailí. Slovenskí športovci k tejto medailovej žatve prispeli ziskom deviatich zlatých v individuálnych disciplínach, v troch prípadoch sa podieľali na víťazstvách družstiev hokejistov a skokanov na lyžiach a štafety žien v bežeckom lyžovaní. Najúspešnejšími športovcami Univerziády 87 sa stali zjazdári Peter Jurko a Ľudmila Milanová, držitelia troch zlatých medailí. Peter Jurko pridal v Sappore 1991 ďalšie dve prvenstvá, je tak s piatimi zlatými medailami a jednou striebornou medailou najúspešnejším akademickým športovcom v ére Česko-Slovenska
Slovensko na Univerziádach v ére samostatnosti
upraviť| Medaily | 
|
|
|
|---|---|---|---|
| Letná univerziáda | |||
| Zimná univerziáda | |||
| Medaily celkom |
Už prvá účasť Slovenska na zimnej Univerziáde 1993 v Zakopanom priniesla medailovú radosť. Ľubomíra Balážová vyhrala beh na lyžiach na 10 km klasicky, bolo to vôbec prvé víťazstvo nášho športovca v ére samostatného Slovenska na medzinárodnom podujatí, k tomu pridala ďalšie dve individuálne prvenstvá. Prvú medailu z letnej Univerziády vybojovali tenisti Patrícia Marková a Roman Šmotlák v Buffale 1993. Najúrodnejším rokom pre slovenských akademikov bol rok 1997, na zimnej Univerziáde v kórejskom Muju-Jeonju zažiaril bežec na lyžiach Ivan Bátory, v lete v Catanii na Sicílii excelovala plavkyňa Martina Moravcová. Obaja získali na jednom podujatí štyri zlaté medaily, celkove päť najcennejších kovov ich radí na čelo historického rebríčka slovenských univerziádnych medailistov. Na letných Univerziádach vynikli naši športovci najmä v športovej streľbe, tenise a v atletike.
Podobne ako v ére Česko-Slovenska aj v ére samostatnosti sú úspešnejší naši akademici v zimných športoch. V roku 1999 sa po dvanástich rokoch konal športový sviatok vysokoškolákov na Slovensku, hostiteľom bol Poprad–Tatry. Naši reprezentanti si v konkurencii 1412 športovcov zo 40 krajín počínali úspešne, v hodnotení národov obsadili 3. miesto za Ruskom a Rakúskom s bilanciou 4 zlaté, 7 strieborných a 7 bronzových medailí. Biatlonistka Martina Schwarzbacherová sa s troma zlatými a jednou striebornou stala najúspešnejšou účastníčkou podujatia. [10] Štvrté zlato pridala o dva roky neskôr v Zakopanom 2001, na tejto Univerziáde triumfovali hokejisti Slovenska po finálovej výhre nad Kanadou 4:2. [11] Bola to dosiaľ jediná zlatá medaila pre náš vysokoškolský hokej, okrem toho sme sa trikrát prebojovali do finále. Na domácom ľade v Poprade 1999 sme podľahli Ukrajine 3:4 až po samostatných nájazdoch [12], v Tarvisiu 2003 [13] a v Krasnojarsku 2019 bolo úspešnejšie Rusko. [14]
Najväčšou hviezdou Univerziády 2011 v tureckom Erzurume sa stala bežkyňa na lyžiach Alena Procházková, ovenčená štyrmi najcennejšími kovmi za tri individuálne víťazstvá, štvrté pridala v tímovom šprinte s Petrom Mlynárom. Prvý cenný kov bronzového lesku doviezli z Turecka hokejistky Slovenska. [15]
Do tretice sa „študentská olympiáda“ vrátila na Slovensko v roku 2015, keď sme boli spoluorganizátormi Zimnej univerziády 2015 spoločne so španielskou Granadou. Štrbské Pleso bolo dejiskom klasických lyžiarskych súťaží a Osrblie usporiadalo biatlonové súťaže. [16] Slovenskej časti Univerziády sa zúčastnilo 398 športovcov z 31 krajín. [17]
Víťazi letnej Univerziády
upraviť| Rok | Dejisko | Meno | Šport | Disciplína |
|---|---|---|---|---|
| 1959 |  Turín |
 Július Veselko, Juraj Hromada, Gabriel Šinský, Roman Rjachovský, Ivan Veselý |
volejbal |  družstvo Česko-Slovenska
|
 Sofia |
Jozef Plachý |
atletika | beh na 1500 metrov | |
| Katarína Ráczová-Lokšová |
šerm | fleuret | ||
| 1987 |  Záhreb |
Branislav Stankovič |
tenis | štvorhra |
| 1995 |  Fukuoka |
Martina Moravcová |
plávanie | 100 m v.sp. |
| 1997 | Sicília |
Martina Moravcová |
plávanie | 100 m v.sp., 200 m v.sp., 100 m motýlik, 200 m pol.preteky |
| 2007 |  Bangkok |
Zuzana Rehák-Štefečeková |
športová streľba | trap |
| 2011 |  Šen-čen |
Monika Zemková |
športová streľba | skeet |
| 2013 |  Kazaň |
Martin Kučera |
atletika | 400 metrov cez prekážky |
| 2019 | Neapol |
Patrik Jány |
športová streľba | vzduchová puška 10 m |
| 2023 | Čcheng-tu |
Viktória Forster |
atletika | 100 metrov cez prekážky |
Víťazi zimnej Univerziády
upraviť
Najúspešnejší Slováci na Univerziáde
upraviť| Meno | Šport | Roky |
|
|
|
| Peter Jurko |  zjazdové lyžovanie |
1987 – 1991 | |||
| Martina Moravcová |  plávanie |
1995 – 1997 | |||
| Ivan Bátory |  beh na lyžiach |
1997 – 1999 | |||
| Ľudmila Milanová | zjazdové lyžovanie |
1993 | |||
| Martina Schwarzbacherová |  biatlon |
1999 – 2001 | |||
| Alena Procházková | beh na lyžiach |
2007 – 2011 | |||
| Ľubomíra Balážová | beh na lyžiach |
1993 |
Pozri aj
upraviťExterné odkazy
upraviťReferencie
upraviť- ↑ Zlaté medaile čs. odbíjenkářům [online]. archiv.ucl.cas.cz, 5.9.1959. Dostupné online. (česky)
- ↑ Plachý a Složil se Šmídem vítězně [online]. archiv.ucl.cas.cz, 24.8.1977. Dostupné online. (česky)
- ↑ Pozlacený fleret Ráczové [online]. archiv.ucl.cas.cz, 22.8.1977. Dostupné online. (česky)
- ↑ Zlato a stříbro tenistům [online]. archiv.ucl.cas.cz, 17.7.1987. Dostupné online. (česky)
- ↑ Štafety v Chamonix druhé [online]. archiv.ucl.cas.cz, 7.3.1960. Dostupné online. (česky)
- ↑ Čs. hokejisté vítězi Universiády [online]. archiv.ucl.cas.cz, 12.3.1962. Dostupné online. (česky)
- ↑ Zlatá pro Pažouta [online]. archiv.ucl.cas.cz, 25.1.1968. Dostupné online. (česky)
- ↑ Pažout vyhrál trojkombinaci [online]. archiv.ucl.cas.cz, 29.1.1968. Dostupné online. (česky)
- ↑ Univerziáda 1987 - reštart športového areálu FIS na Štrbskom Plese [online]. saus.sk. Dostupné online. Archivované 2021-03-04 z originálu.
- ↑ Naozaj vydarená univerziáda (no a čo?) [online]. sme.sk, 2.2.1999. Dostupné online.
- ↑ Hokejisti zlatí, Hubka bronzový [online]. sme.sk, 17.2.2001. Dostupné online.
- ↑ Univerziáda: Hokej [online]. hokej.spravy.sk, 1.2.1999. Dostupné online. [nefunkčný odkaz]
- ↑ Univerziáda: Slovenskí hokejisti prehrali vo finále s Ruskom [online]. sport.sme.sk, 26.1.2003. Dostupné online.
- ↑ Slováci prehrali vo finále s Ruskom a na univerziáde získali striebro [online]. sport.pravda.sk, 12.3.2019. Dostupné online.
- ↑ Procházková získala na univerziáde štvrté zlato, bronz pre hokejistky a Gantnerovú [online]. sport.pravda.sk, 5.2.2011. Dostupné online.
- ↑ Univerziáda sa vráti do Tatier [online]. podtatranske-noviny.sk, 27.5.2014. Dostupné online.
- ↑ Prvá časť zimnej univerziády skončila, Slováci predali štafetu Granade [online]. dobrenoviny.sk, 2.2.2015. Dostupné online.
