Sonáta
Sonáta (z tal. s(u)onare – hrať) je dielo z oblasti klasickej hudby určené pre sólový nástroj (predovšetkým klavír), duo sólového nástroja (najmä sláčikového) a klavíru, ale tiež pre duo alebo trio iných nástrojov.
Sonáta pozostáva zvyčajne zo štyroch častí, ktoré formálne reprezentujú sonátový cyklus. Veľmi časté sú aj trojčasťové sonáty, v ktorých je zvyčajne vynechaná tretia, tanečná časť.
Sonáta sa uplatnila najmä v nemeckej hudbe, ale tiež vo francúzskej a v 20. storočí aj ruskej hudbe. Najvýznamnejšími skladateľmi sonát boli Ludwig van Beethoven, Joseph Haydn, Wolfgang Amadeus Mozart, Fryderyk Chopin, Johannes Brahms, Alexandr Nikolajevič Skriabin, Sergej Sergejevič Prokofiev a ďalší.
Typy sonát
upraviťNajvýznamnejšie typy sonát podľa nástrojového obsadenia sú:
- klavírna sonáta – pre sólový klavír;
- husľová sonáta – pre husle a klavír;
- violončelová sonáta – pre violončelo a klavír.
Ďalej sa sonáty delia na druhy:
- Sonatina
- drobnejšia a interpretačne jednoduchšia sonáta. Existujú aj typy, ktoré v názve majú slovo sonáta, ale jej charakteristikám nezodpovedajú.
- Sonata da camera
- skladba najčastejšie tanečného charakteru, je podobná suite, pre sólový nástroj sprevádzaný generálbasom.
- Sonata da chiesa
- suita pre dva sólové nástroje a generálbas.
- tzv. triová sonáta
- hudobná forma obľúbená hlavne v baroku pre tri hlasy – dva vyššie sólové nástroje a generálbasový sprievod. V skutočnosti ju však hrajú štyri nástroje, bas je podporený aj nejakým hlbším nástrojom (violončelo, kontrabas...). Táto forma tiež nemá nič spoločné s klasickou sonátovou formou.
Zdroj
upraviťTento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Sonáta na českej Wikipédii.