Spartakiáda bolo hromadné verejné telovýchovné vystúpenie. Tradícia nadväzovala na, v komunistickom Česko-Slovensku neželané, sokolské slety, pre ktoré bol postavený veľký štadión na Strahove v roku 1926. Rovnako ako posledný Sokolský Slet, tak aj spartakiády sa odohrávali na veľkom Strahovskom štadióne v Prahe.

Fotografia zo Spartakiády z roku 1960

Prvá celoštátna spartakiáda 1955

upraviť

Prvá celoštátna spartakiáda (I.CS) (23. júna - 5. júla 1955) bola vyvrcholením osláv desiateho výročia oslobodenia (časti) Česko-Slovenska Červenou armádou. Súčasťou mali pôvodne byť aj lyžiarske preteky, šachové súťaže (Botvinik, Smyslov, Tal, Petrosjan, Pachman, Filip, Zíta), štafetové preteky a preteky v zimných športoch. Rozpočet prvej spartakiády bol 45 miliónov Kčs s predpokladaným ziskom 26,5 miliónov Kčs (mesačný plat strojného inžiniera bol vtedy 500 Kčs/mesačne).

Spartakiády sprevádzala militantná rétorika. Na strahovskom štadióne dominovalo heslo "Na prácu a obranu vlasti pripravení!“ a úvodník Rudého práva v otvárací deň znel: "Spartakiáda ukáže celému svetu, že náš ľud stojí na stráži pokoja a mieru svojej vlasti, že je rozhodnutý chrániť bezpečnosť a nedotknuteľnosť republiky.“ Ozbrojené sily ČSR mali vyhradený osobitný deň. Jedno vystúpenie absolvovali vojaci dokonca s puškami a záver programu obsahoval hromadný zoskok výsadkárov na plochu štadióna.[1]

Na spartakiáde sa zúčastnilo 567 506 cvičencov, z toho 33 187 bolo zo Slovenska, čo je menej ako 7 %. Postupne, najmä po roku 1968, rástol podiel účastníkov zo Slovenska. Na tretej spartakiáde v roku 1975 tvorili už takmer 17 % a na štvrtej 20 % z celkového počtu cvičencov.[1]

Ďalšie spartakiády

upraviť

Ďalšie celoštátne (česko-slovenské) spartakiády sa konali v rokoch 1960, 1965, 1975, 1980 a 1985. III. CS (1965) bola neblaho preslávená pádom novo postavených reproduktorov do čakajúcich detí v areáli študentských internátov, z ktorých štyri na mieste zahynuli a ďalšie boli ťažko zranené, Na danej spartakiáde cvičila aj skupina starých Sokolov, ktorí mali na svojich úboroch okázalo pripevnené sokolské znaky XI. Všesokolského sletu z roku 1948. Napriek tomu, že nácviky sledoval prezident Antonín Novotný, nikto z usporiadateľov nevyzval k odstráneniu daného Sokola vo vzlete. Spartakiáda v roku 1970 bola zrušená z obavy, že by sa mohla zvrhnúť na protirežimovú demonštráciu krátko po ukončení pražskej jari a nastolení normalizácie a aj pre vpád sovietskych vojsk v roku 1968 sa nestačilo nič nacvičovať. V roku 1975 došlo k zmene názvu z „celoštátnej“ na „česko-slovenskú“. Prípravy na spartakiádu v roku 1990 boli ovplyvnené nežnou revolúciou. V roku 1990 sa „spartakiáda“ organizovala, nie však pod tradičným názvom, ale ako „Tělovýchovné slavnosti“. Prebiehali však v menšej miere, než bývalo zvykom a hlavne už bez politickej propagandy. V Prahe došlo k presunu na Štadión Evžena Rošického, pričom sa necvičilo vo všetkých kategóriách.

Spartakiády boli gigantické propagandistické akcie vtedajšieho komunistického režimu v naozaj veľkom rozsahu. Boli povinné vo viacerých stupňoch „školské“, „obvodné“, „celoštátne“ (na Strahově). Napríklad druhej spartakiády v roku 1960 sa priamo na Strahove zúčastnilo viac ako 750 000 cvičencov a pozorovalo ich viac ako 2 000 000 divákov.

Ak niekto zo žiakov odmietol cvičiť, bola mu zhoršená známka z telesnej výchovy až o dva stupne (keď odmietol aj „obvodnú“, napr. v Nuslích na Děkance). Nacvičovať a zúčastniť sa „školskej“ spartakiády však musel. Pri vystúpení sa striedali jednotlivé zostavy nacvičené viacerými účastníkmi, ktorí boli rozdelení do veľkého množstva kategórií, v čom sa v podstate kopírovali všesokolské slety, avšak s väčším donucovacím mechanizmom, a to hlavne na školách. Napríklad rodičia s deťmi, mladší žiaci, starší žiaci, mladšie a staršie žiačky, dorastenci a dorastenkyne, učni (pracovné zálohy), ženy a muži. Samostatne cvičili aj členovia Zväzarmu, svoje vystúpenia nacvičovali aj vojaci základnej služby, ktorí nacvičovali svoje vystúpenia v rámci svojej povinnej vojenskej služby. Napríklad na poslednej spartakiáde v roku 1985 vystupovalo aj 13 824 vojakov, vtedy 96 čiat so 144 mužmi. Aj termín konania koncom júna a začiatkom júla kopírovalo predchádzajúcich jedenásť všesokolských sletov.

Názov spartakiáda vymyslel Jiří František Chaloupecký už v roku 1921 pre vystúpenie FDTJ – Federace dělnických tělovýchovných jednot, ktoré sa konalo v roku 1921 na pražských Maninách a navštívil ich aj prezident Tomáš Garrigue Masaryk, okrem iného nadšený propagátor Sokola (ale nevyhýbal sa aj Orelským cvičením). Nechal sa pritom inspirovať menom vodcu vzbury rímskych otrokov – Spartakom[2].

Organizácia spartakiád

upraviť
 
Obdoba Spartakiády v komunistickom Rumunsku.

Pre život v Prahe a jej obyvateľov znamenala každá Spartakiáda mnoho rôznych obmedzení, pretože v Prahe v dobe spartakiády prebývalo niekoľko stotisíc ľudí z celého Česko-Slovenska. Tí boli ubytovaní najmä na školách po celej Prahe a v blízkom okolí, pražské školy mávali v tej dobe o štrnásť dní dlhšie letné prázdniny. Električky, trolejbusy a autobusy jazdili po úplne nových linkách. Hlavne v centre mesta potom panoval mimoriadny ruch, veľké návaly vznikali v prostriedkoch mestskej hromadnej dopravy. Vojaci mali postavené svoje vlastné vojenské mestečko v Břevnově na Vypichu pod Bílou horou.

Referencie

upraviť
  1. a b Vladimír Jancura: Prvá spartakiáda a tušenie svetla v tuneli, Pravda.sk,  24. júna 2015, Online
  2. Rozhlas.cz - Jak vzniklo slovo „spartakiáda“

Iné projekty

upraviť
  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Spartakiáda

Externé odkazy

upraviť

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Spartakiáda na českej Wikipédii.