Stano Marček
Stano Marček, oficiálne Stanislav Marček (* 5. január 1953, Slovensko) je slovenský esperantista, učiteľ, vydavateľ, člen Akadémie esperanta a laureát Ceny Deguĉi.[1]
| Stano Marček | |
| slovenský učiteľ a esperantista | |
 Stano Marček v apríli 2004 | |
| Narodenie | 5. január 1953 (71 rokov) |
|---|---|
| Bydlisko | Martin, Slovensko |
| Národnosť | slovenská |
| Známy vďaka | učiteľ esperanta, redaktor časopisov |
| Odkazy | |
| Commons |  Stano Marček |
Profesijný život
upraviťMarček študoval prístrojové a automatizačné technológie. Po štúdiu pracoval v produkcii papiera, tapiet a celulózy a viedol odbor elektroniky.[2]
V 80-tych a 90-tych rokoch 20. storočia pracoval ako manažér úspešnej Československej rockovej hudobnej skupiny Team. Okrem iného zabezpečil vydanie ich prvého albumu aj v esperantskej verzii – Ora Team, prípadne aj pod názvom Team en Esperanto.[2]
Činnosť v esperantskom hnutí
upraviť
Marček sa začal učiť esperanto ako 12-ročný na základnej škole. Ako mládežník bol činný v slovenskom mládežníkom esperantskom hnutí a viedol kurzy esperanta. Založil, viedol a prihlásil do TEJO organizáciu Junaj Esperantistoj en Slovakio (JES),[2] ktorá neskôr zanikla, ale v roku 2003 bola založená organizácia s rovnakou témou, Slovenská esperantská mládež.
Od 2010 je predsedom Slovenskej esperantskej federácie (SKEF).[3] SKEF organizovala Svetový kongres esperanta 2016, pričom Marček bol na začiatku zodpovedný za prednáškový a umelecký program v rámci organizačného výboru (LKK).
Stano Marček je členom Akadémie esperanta.[4]
Redaktor časopisov a revue
upraviť
Marček pracuje ako redaktor Juna Amiko (časopis ILEI), Esperanto aktuell (časopis Nemeckého esperantského zväzu) a od 2013 pomáha s Esperantisto Slovaka (orgán Slovenskej esperantskej federácie), ktorého hlavným redaktorom bol od 1985 do 1995.
V minulosti bol redaktorom revue Esperanto (2002 – 2013) (orgán Svetového esperantského zväzu), Esperantista Vegetarano (1982 – 1997) a Heroldo de Esperanto (2000 – 2001) a spolupracoval s Monato.[2]
Vydavateľská činnosť
upraviť
Marček vlastní vydavateľstvo v ktorom vydáva tak predovšetkým svoje vlastné publikácie ale aj publikácie iných autorov.
Medzi jeho diela patrí učebnica Esperanto per rekta metodo, ktorá je (v roku 2014) preložená do 34 jazykov. Tiež je autorom zbierky krížoviek, vzdelávaco-zábavných kníh, zvukových kníh a metodických materiálov. Do slovenčiny preložil a vydal knihu Zamenhofova ulica od Romana Dobrzinského, bol redaktorom a vydal knihu Bona Espero, idealo kaj realo od rovnakého autora.[2]
Vyučovanie
upraviť
V 1977 získal diplom učiteľa esperanta s oprávnením na vedenie kurzov podľa zväzových skúšok u Eduarda Vladimíra Tvarožka a Magdy Šaturovej-Seppovej. Viedol kurzy rôznych úrovní počas detských jazykových táborov SET-Lanĉov a InPaSem v Česku, SELKO, Letnej školy esperanta (SES) na Slovensku, Letné E-kurzy vo Fínsku, Poľsku, Nemecku, Francúzsku (TAKE/IKEF), Švajčiarsku (KCE, La Chaŭ-de-Fonds), Španielsku (Internacia Semajno), Novom Zélande (Oceánsky Kongres) a iných. V 1982 organizoval a riadil Medzinárodný mládežnícky kurz (Internacia Junulara Kursejo) v Bardejove na Slovensku.[2]
Jeho učebnica Esperanto priamou metódou bol preložená do 34 jazykov (v 2014). Je dostupná pre ostatných učiteľov s dodatočnými výukovými materiálmi, napr. obrázky s popisom, nahrávky vzorovej výslovnosti a hudobný album Kantoj por kursoj na zaujatie žiakov.[2]
Ocenenia
upraviťZa svoju činnosť bol Marček viackrát ocenený rôznymi cenami.
Za „vyučovanie esperanta, informovanie o Slovensku v prostredí esperantistov“ bol v roku 2008 deklarovaný Esperantistom roku na Slovensku.[5] V 2010 bol zapísaný do Panteono (Panteón) projektu Edukado.net.[2]
V 2014 mu bola na základe rozhodnutia predsedníctva UEA udelená Cena Deguĉi, známa tiež ako „esperantská cena mieru“ za „dlhodobú činnosť ako učiteľ esperanta v mnohých krajinách a za jeho novinársku činnosť ako redaktor mnohých esperantských časopisov“. Slávnostné odovzdanie sa neuskutočnilo počas verejného vyhlásenia, počas 99. ročníka svetového kongresu esperanta, kvôli neprítomnosti Marčeka,[1] ale počas KAESTu 2014, kde cenu odovzdal Stefan MacGill, vtedajší podpredseda UEA.[6]
Osobný život
upraviťStano Marček je ženatý, otec jednej dcéry (narodená v 1980) a jedného syna (narodený v 1983).
Diela
upraviť- Esperanto priamou meodou. Stano Marček. Ilustrovala Linda Marčeková. Martin: autor, 2006. 110 s. 25cm. ISBN 8096958186. Kompletne ilustrovaný kurz s 22 lekciami, preložená do 34 jazykov.
- DVD Aŭdo-vida konversacia kurso de Esperanto por progresintoj (Audio-vizuálny konverzačný kurz esperanta pre pokročilých). Rozsiahly vzdelávací materiál s 8 lekciami, farebnými obrázkami, stereofónnymi nahrávkami a textovou knižočkou na tlač pre žiakov. Stano Marček. Martin: autor, 2006.
- 107 krucenigmoj en Esperanto (107 krížoviek v esperante) Stano Marček. Ilustrovala Linda Marčeková a Stano Markovič. Martin: autor, 2008. 88 s. 27cm. ISBN 9788089312061.
- KD 107 krucenigmoj en Esperanto (DVD 107 krížoviek v esperante). Stano Marček. Ilustrovala Linda Marčeková a Stano Markovič. Martin: autor, 2008. 88 s.
Referencie
upraviť- ↑ a b Svetový esperantský zväz. N-ro 551 (2014-08-03): Premio Deguĉi al Stano Marček [online]. Svetový esperantský zväz, 2014-08-03, [cit. 2015-05-26]. Dostupné online. (po esperantsky)
- ↑ a b c d e f g h Stano Marček v Panteono na Edukado.net
- ↑ Organizácie a kluby Archivované 2015-05-27 na Wayback Machine na esperanto.sk
- ↑ Členovia a dopisovatelia Akadémie Esperanta
- ↑ Esperantisto de jaro, Ago de jaro Archivované 2015-05-26 na Wayback Machine na vikio.esperanto.sk
- ↑ Programo de KAEST 2014
Iné projekty
upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Stano Marček
Externé odkazy
upraviť- Stano Marček na Ipernity
- Rozhovor som Stanom Marčekom (po esperantsky)
- Videozáznam z udelenia Ceny Deguĉi (po esperantsky)
- Učebnica Esperanto priamou metódou na webe esperanto.sk
Zdroj
upraviťTento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Stano Marček na esperantskej Wikipédii.