Starogrécky epos
V archaickom období gréckej literatúry bol veľmi obľúbený epos, ktorého ustálenú formu Gréci prevzali zo starších kultúrnych oblastí, predovšetkým z blízkej Mezopotámie.
Charakteristika upraviť
Epos je rozsiahla výpravná báseň, ktorá zobrazuje udalosti z dejín národa alebo slávne činy jeho hrdinov. Starovekej a stredovekej literatúre plne vyhovoval široký záber rozprávania s mnohými prirovnaniami, popismi detailov a mnohými vloženými epizódami. Najstaršie eposy sa prenášali ústnou tradíciou a zaznievali v spevoch básnikov – pevcov, ktorí tvorili umenie blízke a zrozumiteľné všetkým. Až neskôr boli tieto spevy zachytené písomne.
Gréci obľubovali predovšetkým hrdinský epos, ktorý spravidla zachytáva statočnosť mýtických bojovníkov pri vojnových výpravách. Pri jeho zrode stála kultovná pieseň, oslavujúca moc bohov i význam privilegovaných hrdinov, praotcov jednotlivých rodov a kmeňov, ktorí od božstiev odvodzovali svoj pôvod. Námety gréckej hrdinskej epike poskytli spomienky na ťaženie proti Thébám, plavbu Argonautov a hlavne na trójsku vojnu.
Náboženské a filozofické látky o vzniku sveta a zrodení bohov zaujímali autorov didaktického eposu. Neskôr tento žáner prinášal odborné poučenia o nových poznatkoch (botanika, zoológia, astronómia) a rady do praktického života (poľnohospodárstvo, záhradníctvo).
Hrdinský epos upraviť
V časoch, keď grécke umenie stálo na prahu najväčšej slávy, sa v Grécku objavili eposy Iliada a Odysea. Obidva sa pripisujú básnikovi Homérovi, o ktorom sa domnievame, že žil v 9 - 8. st. pred Kr. Tradícia opisuje Homéra ako slepca, ktorého tvorba bola inšpirovaná božským vnuknutím. Mnohí bádatelia však jeho existenciu popierajú. V epose Odysea sa hovorí o aoidoch – spevákoch, ktorí pri hostinách aristokratov prednášali verše. Možno bol Homér jedným z nich, možno je jeho meno len symbolom pre viacerých autorov, po ktorých ostalo rozsiahle dielo (najskôr v ústnej tradícii), inšpirované dávnymi spomienkami na hrdinstvo gréckych kmeňov, brániacich ďaleko za hranicami zeme národnú česť.
Obidva eposy boli zložené v hexametroch (v šesťstopových veršoch charakteristických pre grécku a latinskú epiku) na prelome 8. a 7. st. pred Kr. a prednášali sa v iónskom nárečí. Zapísané boli až o sto rokov neskôr na popud aténskeho vladára Peisistrata. Vtedy sa Homér stal skutočným učiteľom Aténčanov, ktorí poznali naspamäť dlhé pasáže jeho diel. Dobrodružnou tematikou (epos vychádzal z povesti o trójskej vojne), názornosťou a živosťou rozprávania si získali básne veľkú obľúbenosť a svojím významom presiahli aj do ďalších vývojových období antiky.
Didaktický epos upraviť
Na prelome 8. a 7. stor. pred Kr. sa pokúsil vyložiť vtedajšie názory na vznik sveta druhý najstarší grécky epik Hesiodos. Všeobecné predstavy o morálke a zmysle ľudského konania, obohatené o vlastnú ideu nemenného poriadku, ktorý ovplyvňuje beh života, predložil v epickej básni O pôvode bohov. Pripisuje sa mu aj skladba Zoznam žien, v ktorej zdôvodňuje pôvod urodzených gréckych šľachtických rodov milostnými historkami, ktoré sa odohrali medzi bohmi a pozemskými ženami. Vrcholom jeho tvorby sa stal epos Práce a dni. Báseň je napísaná v hexametroch a obsahuje praktické rady a vecné pokyny, týkajúce sa hospodárenia, vzťahov v rodine. Nájdeme v ňom i mravoučný podtext: sen o vysokej mravnosti ľudí, pre ktorých je práca jediným zdrojom blahobytu. Súčasný zlý stav spoločnosti vysvetľuje básnik ako božský trest za spupnosť. Mytologickými príbehmi a bájkami dokazuje, že hlavným zdrojom ľudského utrpenia býva túžba nepoctivo zbohatnúť.
Bibliografia upraviť
MILIČKA, Karel: Světová literatura 1. Fortuna, Praha : 1998, 256 s. ISBN 80-7168-482-1