Strahovská madona je jeden zo základných typov českých gotických milostných madon z obdobia vlády Jána Luxemburského alebo Karola IV. pred rokom 1350[1][2]. Pôvod maľby nie je známy. V roku 1862 ju do zbierok Strahovského kláštora získal generálny opát premonštrátov Jeroným Josef Zeidler, ktorý udržiaval kontakty s kláštormi od Rajhradu po Osek.[3]

Strahovská madona

Základné informácie
Autorneznámy
TechnikaTempera na drevenej doske potiahnutej plátnom
Rozmery94 × 84 cm
GalériaStrahovský kláštor

Tempera na drevenej doske potiahnutej plátnom, 94 x 84 cm, inv. č. O 539. V období baroka bola maľba v spodnej časti prerezaná a čiastočne premaľovaná. Z neskoršieho obdobia môže pochádzať aj oblúkové zakončenie v hornej časti obrazu. Obraz do pôvodnej podoby zreštauroval Bohuslav Slánský[4][5].

Zobrazenie Madony vychádza z francúzskych predlôh a českých nástenných malieb spred roku 1350 (Doudleby, Dražice, Brandýs). Vykazuje silné taliansko-byzantské vplyvy, ktoré siahajú až k typu takzvaného Kykkotissa z obdobia vlády cisára Alexia I. Komnénosa (1081-1118), ktorý sa zachoval v kláštore Kykkos na Cypre.[3][6]

Obraz štýlovo nadväzuje na Vyšebrodský cyklus a na najstaršie tabuľové maľby českých Madon (Madona z Veveří, Madona Zbraslavská). Panna Mária je zobrazená ako nebeská kráľovná s korunou a čelenkou. V mnohých črtách sa nápadne zhoduje s Madonou z Veveří a možno predpokladať, že oba obrazy mali spoločný námet. Patrí k nim zobrazenie Máriinej šatky, koruny a pokrývky hlavy, ornamentov v aureole a vzoru strapcového lemu jej plášťa, tvaru jej účesu a zloženia rúcha a obrysovej línie okolo ľavého ramena[7]. Polonahé dieťa, ktoré má na sebe priesvitný závoj zdôrazňujúci jeho nahotu, drží ľavou rukou šatku a pravou rukou drží palec[8]. Vhodné je aj obtiahnutie priesvitného závoja alebo krížik vložený do nimbu dieťaťa, ktorý symbolizuje jeho budúci osud.[9]

Strahovská madona sa od ostatných českých madon líši väčším rozmerom dosky a mohutnosťou postáv matky a dieťaťa. Obraz bol pravdepodobne určený na pozorovanie z diaľky. Typológia tváre, ktorú charakterizujú mandľové oči, predĺžený nos a jemné ústa, má najbližšie k talianskym vzorom, najmä k sienskemu maliarstvu poslednej štvrtiny 13. storočia. Tvárový typ madony so zmyselne plnou tvárou a jemným a láskavým výrazom je východiskom pre lyrický pôvab českých milostných madon[8]. Tvár anjela držiaceho korunu Panny Márie na obraze Kladskej madony tiež vykazuje istú fyziognomickú podobnosť[9]. Nežné gesto matkinej pravej ruky, ktorá drží medzi prstami lakeť dieťaťa, je talianskym motívom. Točenie nôh malého Ježiša smerom k divákovi sa objavuje už na Madone z Vladimíra z polovice 12. storočia a na sinajských ikonách[10]. Tento motív, inde v Európe zriedkavý, bol v českých krajinách veľmi obľúbený okolo polovice 14. storočia a objavuje sa na tabuľových maľbách Madon, na nástenných maľbách a v knižných ilumináciách. Dieťa, ktoré je mimoriadne aktívne a zaberá veľkú časť plochy obrazu, musí matka držať oboma rukami. Zatiaľ čo na Madone z Veveří sa dieťa pozerá na matku, tu sa od nej odvracia v zložitom pohybe s mnohými smerovými protikladmi a jeho pohľad smeruje k veriacim[8].

V porovnaní s byzantskými modelmi majú gotické madony niektoré zmeny v čiastkových motívoch, ktoré majú symbolický význam. Namiesto zvitku, ktorý predstavoval Božie slovo, drží dieťa v ruke stehlíka ako pripomienku svojho budúceho utrpenia. Tento vták sa živí semenami bodliaka, čo odkazuje na Ježišovu tŕňovú korunu. Podľa legendy na ceste na Golgotu vytrhol Kristovi z čela tŕne a pritom si jeho krvou potrel perie. Mariánske číslo je deväť, ktoré tu symbolizujú kamene a trojlístky na korune Madony. Výkladom zobrazenia koruny sa zaoberá už anonymný spis z 11. storočia Liber de corona virginis. Na iných maľbách je zobrazených deväť hviezd nad hlavou Panny Márie (Navštívenie, Vyšebrodský cyklus, 1340) alebo deväť holubíc (Adorácia Pána z Hlbokej, 1380).

Referencie

upraviť
  1. Antonín Matějček, Strahovská obrazárna v Praze, Praha 1931, S.9–10
  2. ŠTURC, Libor. Mistrovská díla Strahovské obrazárny = The masterpieces of the Strahov Picture Gallery. [Praha] : [s.n.], 2016. Dostupné online. ISBN 978-80-88009-08-5. S. 16–17.
  3. a b KOŘÁN, Ivo, Život našich gotických madon, Umění 37, 1989, s. 194-195
  4. Slánský B, Optické předpoklady české tabulové malby první poloviny XIV. století, Umění 11, 1938, s.495-496.
  5. NEJEDLÝ, Vratislav , K vývoji retuše malířských děl v českých zemích ve druhé polovině 20. století, In: Zprávy památkové péče 65, 2005, s. 500- 517
  6. Kořán Ivo, teze 2016, s. 5
  7. Antonín Matějček, Jaroslav Pešina, Česká malba gotická, Melantrich, Praha 1950 S. 47
  8. a b c PEŠINA, Jaroslav. Studie k ikonografii a typologii obrazu Madony s dítětem v českém deskovém malířství kolem poloviny 14. století, Umění XXV, 1977, s. 136-138
  9. a b Ivana Kyzourová, Strahovská obrazárna, 1993. S. 22–23
  10. N. P. Kondakov, Ikonografia Bogomateri, Peterburg 1914

Iné projekty

upraviť

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Madona strahovská na českej Wikipédii.