Strahovská madona
Strahovská madona je jeden zo základných typov českých gotických milostných madon z obdobia vlády Jána Luxemburského alebo Karola IV. pred rokom 1350[1][2]. Pôvod maľby nie je známy. V roku 1862 ju do zbierok Strahovského kláštora získal generálny opát premonštrátov Jeroným Josef Zeidler, ktorý udržiaval kontakty s kláštormi od Rajhradu po Osek.[3]
| Strahovská madona | |
| |
| Základné informácie | |
|---|---|
| Autor | neznámy |
| Technika | Tempera na drevenej doske potiahnutej plátnom |
| Rozmery | 94 × 84 cm |
| Galéria | Strahovský kláštor |
Opis
upraviťTempera na drevenej doske potiahnutej plátnom, 94 x 84 cm, inv. č. O 539. V období baroka bola maľba v spodnej časti prerezaná a čiastočne premaľovaná. Z neskoršieho obdobia môže pochádzať aj oblúkové zakončenie v hornej časti obrazu. Obraz do pôvodnej podoby zreštauroval Bohuslav Slánský[4][5].
Zobrazenie Madony vychádza z francúzskych predlôh a českých nástenných malieb spred roku 1350 (Doudleby, Dražice, Brandýs). Vykazuje silné taliansko-byzantské vplyvy, ktoré siahajú až k typu takzvaného Kykkotissa z obdobia vlády cisára Alexia I. Komnénosa (1081-1118), ktorý sa zachoval v kláštore Kykkos na Cypre.[3][6]
Obraz štýlovo nadväzuje na Vyšebrodský cyklus a na najstaršie tabuľové maľby českých Madon (Madona z Veveří, Madona Zbraslavská). Panna Mária je zobrazená ako nebeská kráľovná s korunou a čelenkou. V mnohých črtách sa nápadne zhoduje s Madonou z Veveří a možno predpokladať, že oba obrazy mali spoločný námet. Patrí k nim zobrazenie Máriinej šatky, koruny a pokrývky hlavy, ornamentov v aureole a vzoru strapcového lemu jej plášťa, tvaru jej účesu a zloženia rúcha a obrysovej línie okolo ľavého ramena[7]. Polonahé dieťa, ktoré má na sebe priesvitný závoj zdôrazňujúci jeho nahotu, drží ľavou rukou šatku a pravou rukou drží palec[8]. Vhodné je aj obtiahnutie priesvitného závoja alebo krížik vložený do nimbu dieťaťa, ktorý symbolizuje jeho budúci osud.[9]
Strahovská madona sa od ostatných českých madon líši väčším rozmerom dosky a mohutnosťou postáv matky a dieťaťa. Obraz bol pravdepodobne určený na pozorovanie z diaľky. Typológia tváre, ktorú charakterizujú mandľové oči, predĺžený nos a jemné ústa, má najbližšie k talianskym vzorom, najmä k sienskemu maliarstvu poslednej štvrtiny 13. storočia. Tvárový typ madony so zmyselne plnou tvárou a jemným a láskavým výrazom je východiskom pre lyrický pôvab českých milostných madon[8]. Tvár anjela držiaceho korunu Panny Márie na obraze Kladskej madony tiež vykazuje istú fyziognomickú podobnosť[9]. Nežné gesto matkinej pravej ruky, ktorá drží medzi prstami lakeť dieťaťa, je talianskym motívom. Točenie nôh malého Ježiša smerom k divákovi sa objavuje už na Madone z Vladimíra z polovice 12. storočia a na sinajských ikonách[10]. Tento motív, inde v Európe zriedkavý, bol v českých krajinách veľmi obľúbený okolo polovice 14. storočia a objavuje sa na tabuľových maľbách Madon, na nástenných maľbách a v knižných ilumináciách. Dieťa, ktoré je mimoriadne aktívne a zaberá veľkú časť plochy obrazu, musí matka držať oboma rukami. Zatiaľ čo na Madone z Veveří sa dieťa pozerá na matku, tu sa od nej odvracia v zložitom pohybe s mnohými smerovými protikladmi a jeho pohľad smeruje k veriacim[8].
V porovnaní s byzantskými modelmi majú gotické madony niektoré zmeny v čiastkových motívoch, ktoré majú symbolický význam. Namiesto zvitku, ktorý predstavoval Božie slovo, drží dieťa v ruke stehlíka ako pripomienku svojho budúceho utrpenia. Tento vták sa živí semenami bodliaka, čo odkazuje na Ježišovu tŕňovú korunu. Podľa legendy na ceste na Golgotu vytrhol Kristovi z čela tŕne a pritom si jeho krvou potrel perie. Mariánske číslo je deväť, ktoré tu symbolizujú kamene a trojlístky na korune Madony. Výkladom zobrazenia koruny sa zaoberá už anonymný spis z 11. storočia Liber de corona virginis. Na iných maľbách je zobrazených deväť hviezd nad hlavou Panny Márie (Navštívenie, Vyšebrodský cyklus, 1340) alebo deväť holubíc (Adorácia Pána z Hlbokej, 1380).
Referencie
upraviť- ↑ Antonín Matějček, Strahovská obrazárna v Praze, Praha 1931, S.9–10
- ↑ ŠTURC, Libor. Mistrovská díla Strahovské obrazárny = The masterpieces of the Strahov Picture Gallery. [Praha] : [s.n.], 2016. Dostupné online. ISBN 978-80-88009-08-5. S. 16–17.
- ↑ a b KOŘÁN, Ivo, Život našich gotických madon, Umění 37, 1989, s. 194-195
- ↑ Slánský B, Optické předpoklady české tabulové malby první poloviny XIV. století, Umění 11, 1938, s.495-496.
- ↑ NEJEDLÝ, Vratislav , K vývoji retuše malířských děl v českých zemích ve druhé polovině 20. století, In: Zprávy památkové péče 65, 2005, s. 500- 517
- ↑ Kořán Ivo, teze 2016, s. 5
- ↑ Antonín Matějček, Jaroslav Pešina, Česká malba gotická, Melantrich, Praha 1950 S. 47
- ↑ a b c PEŠINA, Jaroslav. Studie k ikonografii a typologii obrazu Madony s dítětem v českém deskovém malířství kolem poloviny 14. století, Umění XXV, 1977, s. 136-138
- ↑ a b Ivana Kyzourová, Strahovská obrazárna, 1993. S. 22–23
- ↑ N. P. Kondakov, Ikonografia Bogomateri, Peterburg 1914
Iné projekty
upraviťZdroj
upraviťTento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Madona strahovská na českej Wikipédii.