Stratigrafia je odvetvie geológie, ktoré sa zaoberá vrstvami sedimentov, prípadne aj zvrstvených vyvretých hornín. Iné definície hovoria, že je to odvetvie geológie, ktoré sa zaoberá časovým apektom horninového záznamu[1].

Teoretické základy prvýkrát definoval Nicolas Steno a praktickú aplikáciu týchto zákonov prvýkrát použil William Smith pri tvorbe prvej geologickej mapy Anglicka v rokoch 1790-1800.

Členenie

upraviť

Stratigrafia sa rozdeľuje na dva základné okruhy:

  • litostratigrafia - zaoberá sa opisom hornín, ich litológiou a základných stratigrafických vzťahov
  • biostratigrafia - zaoberá sa usporiadaním vrstiev do jednotiek na základe skamenelín a vertikálnym rozšírením skamenelých organizmov v stratigrafickom zázname
  • chronostratigrafia - sa zoberá relatívnymi časovými vzťahmi a vekmi horninových telies, okrem klasických geochronologických metód obsahuje aj magnetostratigrafiu, techniku, ktorá na základe magnetických vlastností hornín umožňuje datovať vek sekvencie hornín
  • sekvenčná stratigrafia - zaoberá sa štúdiom horninového záznamu na základe cyklického opakovania záznamov rozlične významných udalostí, porovnávaných pomocou kľúčových povrchov
  • seizmická stratigrafia - sa zaoberá interpretáciou stratigrafických údajov a depozičných fácií zo seizmických údajov[2]

Základné pravidlá stratigrafie

upraviť

Referencie

upraviť
  1. Michalík, J. a kol., 2007: Stratigrafická príručka. Veda, Bratislava, 166 s.
  2. Mitchum, R. M., Jr., Vail, P. R.,, Sangree, J. B., 1977, Seismic Stratigraphy and Global Changes of Sea Level, Part 6: Stratigraphic Interpretation of Seismic Reflection Patterns in Depositional Sequences. s. 117-133 in Payton, Ch. E. (Editor): Seismic Stratigraphy: Applications to Hydrocarbon Exploration. AAPG Memoir 26, Tulsa.