Stratovulkán

vysoký vrch sopečného pôvodu, tvorený striedaním sa vrstiev lávy a vulkanoklastických usadenín

Stratovulkán (zriedkavejšie názvy: kompozitný vulkán, vrstevnatý vulkán, navrstvená sopka) je vysoký vrch sopečného pôvodu, tvorený striedaním sa vrstiev lávy a vulkanoklastických usadenín. Väčšinou má kužeľový tvar so strmými úbočiami, nakoľko láva ním vyvrhovaná má vysokú viskozitu a preto utuhne väčšinou už na svahu sopky, neroztečie sa. Stratovulkány sú obvykle veľmi vysoké, väčšinou cez 2 500 m.

Stratovulkán Carlisle na Aleutách.
Ararat - Turecko.

Častým výskytom stratovulkánov sú známe aktívne kontinentálne okraje (kde dochádza k subdukcii). Jednotlivé časti stratovulkánu sa rozdeľujú na:

  • centrálnu zónu (oblasť krátera),
  • prechodovú zónu (oblasť vulkanického svahu),
  • vzdialenú zónu (oblasť úpätia sopky).

Medzi najznámejšie stratovulkány patria:

V minulosti sa stratovulkán nachádzal aj na Slovensku – Štiavnický stratovulkán. Mohol byť vysoký až okolo 4 000 m. Jeho pozostatkom sú Štiavnické vrchy. Mesto Banská Štiavnica leží v jeho kaldere.

Pozri aj

upraviť

Iné projekty

upraviť
  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Stratovulkán