Strihanie (delenie)
Strihanie (iné názvy: obyčajné strihanie[1]:, rozstrihovanie[2] ) je beztrieskové rozdeľovanie materiálu, pri ktorom sa jeho väčšie časti oddeľujú od seba. Vo výrobe sa strihanie radí medzi predvýrobné prípravné operácie.
- Pre iné významy, pozri strihanie.
Princíp strihania
upraviťPri strihaní do materiálu z obidvoch strán vnikajú kliny strihacieho nástroja (nože). Nože musia mať primeranú pevnosť, tvar a tesný dotyk v mieste strihu. Vôľa medzi ostriami je medzera, veľkosť ktorej závisí od hrúbky strihaného materiálu. Pri veľkej vôli dochádza k deformácii strihaného materiálu, pri malej vôli nedôjde k prestrihnutiu materiálu.
Postup pri strihaní
upraviť- voľba nožníc – ručné nožnice sa používajú pri strihaní plechu do hrúbky 0,7 mm, tabuľové nožnice na strihanie hrubších plechov. Ručné aj strojové nožnice sa volia aj podľa tvaru výstrižku /strihanie priameho úseku alebo oblúkov/,
- strihanie – pri ručnom strihaní sa materiál pridržiava v ľavej ruke a pravou rukou sa ovládajú nožnice. Pri vystrihovaní nakreslených tvarov sa postupuje tak, aby ryska zostala nezakrytá, necháva sa malý prídavok na dokončenie výstrižku,
- dokončenie – pri strihaní vznikajú na spodnej strane výstrižku ostriny, ktoré sa odstránia pilovaním.
Nástroje
upraviťNa strihanie sa používajú tieto druhy nástrojov:
- nožnice
- ručné nožnice
- pákové nožnice
- tabuľové nožnice (nožnice so sklonenými nožmi) - používajú sa na strihanie materiálov ktorých hrúbka je oveľa menšia oproti ich šírke, napríklad plechov.
- okružné nožnice - používajú sa na vystrihovanie plechových súčiastok, ktorých okraj je tvorený krivkami. Skladajú sa z dvoch otáčajúcich sa kotúčov, ktoré vťahujú materiál medzi seba a pri tom ho rozstrihujú.
- kotúčové nožnice - používajú sa na strihanie vodičov a káblov. Skladajú sa z pevného a otočného kotúča, v ktorých sú vyhotovené oproti sebe rezné otvory rôznych priemerov. Strihaný materiál sa prevlečie vhodným otvorom podľa jeho priemeru a otočením posuvného kotúča odstrihne.
Nožnice resp. nože nožníc sa vyrábajú z nástrojových ocelí, v rámci ktorých pre strihanie existuje samostatná trieda B. V závislosti od teploty strihania, tvrdosti a hrúbky strihaných materiálov sa používajú od nelegovaných cez nízkolegované ocele, chrómové ocele s 5 % chrómu, ledeburitické chrómové ocele až po volfrámové ocele. [3]
Pozri aj
upraviťReferencie
upraviť- ↑ STN 22 6001. Názvosloví technologie tváření kovů (prevzatá ČSN 22 6001).. Praha : Vydavatelství Úřadu pro normalizaci a měření, 1967-8-2. 27 s. (česky)
- ↑ HLUCHÝ, Miroslav, a kol. Technológia. Bratislava : Alfa, vydavateľstvo technickej a ekonomickej literatúry, n.p., 1977. 368 s.
- ↑ MACEK, Karel; ZUNA, Petr; ZILVAR, Václav. Náuka o materiáli III pre 4. ročník SPŠ strojníckych.. Bratislava : Alfa, vydavateľstvo technickej a ekonomickej literatúry n.p., 1989. 240 s. ISBN 80-05-00166-5.