Struveho geodetický oblúk
Struveho geodetický oblúk je sústava triangulačných bodov, ktoré sa tiahnu v celkovej dĺžke 2 820 km od najsevernejšieho bodu v Hammerfeste v Nórsku až po najjužnejšie položený bod pri Čiernom mori. Jednotlivé body ktorých bolo veľké množstvo, tu rozmiestnili na podnet ruského vedca Friedricha Struveho v rokoch 1816 – 1855. Ich úlohou bolo napomôcť určiť presné rozmery Zeme pomocou poludníka.

Struve Geodetic Arc* | |
---|---|
Lokalita Svetového dedičstva UNESCO | |
![]() | |
meridián v Hammerfeste, Nórsko | |
Štát | ![]() ![]() ![]() ![]() ![]() ![]() ![]() ![]() ![]() ![]() |
Typ | kultúrna pamiatka |
Kritériá | ii, iii, vi |
Identifikačné č. | 1187 |
Región** | Európa a Severná Amerika |
História zápisu | |
Zápis | 2005 (29. zasadnutie) |
* Názov ako je zapísaný v zozname Svetového dedičstva. ** Klasifikované regióny podľa UNESCO. |
Struveho geodetický oblúk pozostávajúci z 258 hlavných trojuholníkov a 265 stanovíšť, ktoré sú od seba vzdialené 30 km, prechádza cez desať rôznych krajín: Nórsko, Švédsko, Fínsko, Rusko, Estónsko, Lotyšsko, Litvu, Bielorusko, Moldavsko a Ukrajinu. Celkovo 34 z týchto bodov bolo kvôli svojej historickej hodnote 15. júla 2005 zaradených na zoznam svetového dedičstva UNESCO.

V zozname svetového dedičstva je Struveho geodetický oblúk výnimočný tým, že je prvou pamiatkou, ktorá prináleží viacerým krajinám.
Iné projekty Upraviť
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Struveho geodetický oblúk