Struveho geodetický oblúk

Struveho geodetický oblúk je sústava triangulačných bodov, ktoré sa tiahnu v celkovej dĺžke 2 820 km od najsevernejšieho bodu v Hammerfeste v Nórsku až po najjužnejšie položený bod pri Čiernom mori. Jednotlivé body ktorých bolo veľké množstvo, tu rozmiestnili na podnet ruského vedca Friedricha Struveho v rokoch 1816 – 1855. Ich úlohou bolo napomôcť určiť presné rozmery Zeme pomocou poludníka.

Svetové dedičstvo UNESCO
Svetové dedičstvo UNESCO
Struve Geodetic Arc*
Lokalita Svetového dedičstva UNESCO

meridián v Hammerfeste, Nórsko
Štát Bielorusko Bielorusko, Nórsko Nórsko
Švédsko Švédsko, Fínsko Fínsko
Rusko Rusko, Estónsko Estónsko
Lotyšsko Lotyšsko, Litva Litva
Moldavsko Moldavsko, Ukrajina Ukrajina
Typ kultúrna pamiatka
Kritériá ii, iii, vi
Identifikačné č. 1187
Región** Európa a Severná Amerika
História zápisu
Zápis 2005  (29. zasadnutie)
* Názov ako je zapísaný v zozname Svetového dedičstva.
** Klasifikované regióny podľa UNESCO.

Struveho geodetický oblúk pozostávajúci z 258 hlavných trojuholníkov a 265 stanovíšť, ktoré sú od seba vzdialené 30 km, prechádza cez desať rôznych krajín: Nórsko, Švédsko, Fínsko, Rusko, Estónsko, Lotyšsko, Litvu, Bielorusko, Moldavsko a Ukrajinu. Celkovo 34 z týchto bodov bolo kvôli svojej historickej hodnote 15. júla 2005 zaradených na zoznam svetového dedičstva UNESCO.

Priebeh oblúka

V zozname svetového dedičstva je Struveho geodetický oblúk výnimočný tým, že je prvou pamiatkou, ktorá prináleží viacerým krajinám.

Iné projekty upraviť

Externé odkazy upraviť