Talianske kráľovstvo (Svätá rímska ríša)

Talianske kráľovstvo (iné názvy: Italské kráľovstvo, Kráľovstvo Itálie; lat. Regnum Italiae alebo Regnum Italicum) bol historický štátny útvar v časti dnešného Talianska v 9. – 13./14. storočí, de iure až do roku 1806. Bol priamym pokračovateľom Longobardského kráľovstva.

Taliansko v roku 1000

Ako rok „premeny” Longobardského kráľovstva na Talianske kráľovstvo sa uvádza buď rok 774, keď sa stalo (voľnou) súčasťou Franskej ríše (dobytie Karolom Veľkým), alebo až roky 839/840 resp. 855, keď panovník Ľudovít II. prvýkrát používal titul kráľ Talianska popri dovtedajšom titule vojvoda longobardský.

Talianske kráľovstvo de facto zaniklo v polovici 13. storočia (prípadne do konca 14. storočia premenou mestských komún a cisárskych lén na rodové panstvá), formálne však existovalo až do zániku Rímsko-nemeckej ríše v roku 1806.

Talianske kráľovstvo do konca stredoveku

upraviť

Karol Veľký sa nechal síce korunovať longobardskou korunou, ale svojho syna Pipina vyhlásil v roku 781 za kráľa Talianska. Kráľovstvo zahrnovalo väčšinu Apeninského polostrova (Benevento prijalo lénne zväzky). Výnimku tvoril Cirkevný štát, vrátane Romagne a Pentapolisu, ďalej Benátsko a juh polostrova, ktorý ovládala Byzancia. Po delení Franskej ríše roku 843 bolo Talianske kráľovstvo súčasťou stredného údelu, po roku 880 ho ovládol Karol III. (abdikoval 887). V nasledujúcom zápase vojvodu z Friaulu a Spoleta, do ktorého zasahovali cudzie vplyvy aj vpády Starých Maďarov a Arabov, Talianske kráľovstvo značne mocensky zoslablo a za výbojov Ottonov v dôsledku toho prijalo lénny vzťah k Rímskonemeckej ríši, keď zároveň došlo aj k odtrhnutiu Friaulu. Oslabenie centrálnej moci viedlo k rastu odstredivých tendencií jednotlivých častí, resp. k posilneniu cudzieho vplyvu (pápežov v Toskánsku, odtrhnutie Spoleta atď.). Oslabený mocou cisára (a v dôsledku toho aj lénneho vzťahu k Rímskonemeckej ríši) a vyčerpávajúci zápas medzi ghibelinmi a guelfmi viedly k osamostatneniu jednotlivých miest hlavne na severe Talianska (Lombardská liga, Verona atď.), čo znamenalo faktický zánik Talianskeho kráľovstva ako správneho celku. Titul talianskeho kráľa sa však používal aj naďalej a budúci cisári sa nechali korunovať na talianskych kráľov v Pavii.

Vládcovia do pripojenia k Rímsko-nemeckej ríši – dynastia Karolovcov (* = zároveň cisár):

Poznámka

upraviť
  • Honzák, Pečenka, Stellner, Vlčková - Evropa v proměnách staletí, nakl. LIBRI, 1997