Tance (Debussy)

Tance pre harfu a sláčikový orchester, L. 103 (uvádzané aj pod názvom Dva tance pre harfu a sláčiky, alebo pôvodným názvom Danses sacrée et profane) je dielo francúzskeho skladateľa Clauda Debussyho.

Tance pre harfu a sláčikový orchester, L. 103
Danses sacrée et profane
Claude Debussy
Druh skladbykoncertná skladba
Hudobný štýlImpresionizmus
Vznik1904
Približná dĺžka10 minút
Časti skladby
  1. Danse sacrée
  2. Danse profane
Inštrumentácia

Skladbu zložil Debussy v roku 1904 na požiadavku známej firmy s hudobnými nástrojmi Pleyel, ktorá zostrojila a v roku 1987 patentovala nový typ tzv. chromatickej harfy. Na rozdiel od klasickej harfy, kde je možné výšku tónov ovplyvňovať pedálmi, u chromatickej harfy mal každý tón chromatickej stupnice svoju vlastnú strunu. Nová skladba mala byť akýmsi "testovacím dielom", na ktorom by sa potvrdili možnosti plnohodnotnej hry na tento nový typ nástroja. Určite nebola náhoda, že sa firma rozhodla osloviť práve Debussyho, ktorý ako skladateľ dobre poznal techniku a možnosti hry na harfu, ktorej dal vo svojích orchestrálnych dielach dovtedy nevídané postavenie. Výnimočný nástroj, ako stvorený pre impresionistické skladby, Debussyho teda ľahko inšpiroval aj v tomto prípade.

Skladateľ založil útle dielo na dvoch kontrastujúcich častiach tanečného charakteru. Prvú časť, ktorú nazval Tanec posvätný sa zaoberal myšlienkou na harfu ako na jeden z najstarších nástrojov ľuďstva. Orientálne inšpirácie typické pre Debussyho a archaicky posobiace harmonické spoje vytvárajú v tomto pomaly plynulom tanci naozajstnú impresiu starobylosti, religiozity a exotiky. Attaca nasleduje druhá časť, Tanec svetský, o niečo v rýchlejšom tempe než prvá časť. Tanec je postavený na základnom "valčíkovom" motíve, ktorý je na Debussyho až netypicky prostý a graciózny. Jeho melódia zaznie hneď v úvode v podaní sláčikov a neustále sa opakuje v roznych obmenách, prerušovaná zvukovými kúzlami traktovaného harfového sóla.

Tance patria k najmenej známym Debussyho orchestrálnym dielam, no na druhej strane ich uvádzanie v koncertných sálach je pomerne pravidelné, keďže ide o jednu z mála možností koncertného uplatnenia sa nadaného harfistu v skutočne hodnotnom diele. Dnes sa interpretuje predovšetkým na klasickej pedálovej harfe, pretože chromatická harfa sa vo svete vážnej hudby príliš neudomácnila.