Trstenskí
Trstenskí bola pôvodne šoltýska rodina, neskôr šľachtický rod, ktorého po predkoch zdedené sídlo sa nachádzalo v mestečku Trstená na Orave. Cisár Ferdinand III. udelil erb a šľachtický titul potomkom tohto rodu, Andrejovi Trsztenszkému, jeho synom Andrejovi a Martinovi a jeho bratom Martinovi a Jurajovi v Bratislave 15. januára 1638. Od 18. storočia existencia tohto rodu bola dokumentovaná v Novohradskej, Sabolčskej a iných stoliciach.
| Trstenskí | |
 erb rodu Trstenskí | |
| Krajina | Uhorské kráľovstvo, Habsburská monarchia |
|---|---|
| Tituly | šľachtický titul |
| Zakladateľ | zrejme Ján Hertel |
| Rok založenia dynastie | 1371 |
| Ďalšie vetvy dynastie | oravská, novohradská, sabolčská, komárňaská- línia Nádossy |
Rod Trstenskí historicky používal formy priezviska Trsztenszky, Trsztyenszky, Trstenský a Trstenskí. Od roku 1840 sa línia rodu žijúca v Peštianskej a komárňanskej stolici premenovala na Nádosy[1]
Dejiny rodu upraviť
Schvankomir, notár uhorského palatína Ladislava Opoľského, udelil v roku 1371 Jánovi Hertelovi právo založiť v chotári Tvrdošína novú osadu. Ján Hertel a jeho potomkovia sa stali dedičnými richtármi (scultetus, advocatus) novozaloženého mesta. Hertel pravdepodobne pochádzal zo sliezskej osady Einseidel a rod Trstenskí priamo pochádzal alebo bol genealogicky spriaznený s rodom Hertel alebo je to dokonca ten istý rod, ktorého príslušníci len nahradili svoje staré priezvisko novým, ktoré odvodili od názvu mesta Trstenej, kde už tri storočia žili a vlastnili pomerne rozsiahle majetky.[2]
Erb rodu upraviť
Erbom rodu je podľa armálnej listiny v modrom poli na zelenej pažiti doprava otočený zlatý grif s vyplazeným jazykom, otvorenými krídlami a spusteným chvostom, ktorý drží v pravom pazúre tri šípy hrotmi na hor. Na uzavretej prilbe je v korune položené čierne zatvorené orlie krídlo so zlatou hviezdou v strede. Prikrývadlá sú modro-zlaté a strieborno-červené.[3]
_Far%C3%A1r_v_Klenovci..jpg)
Najznámejší príslušníci rodu upraviť
- Martin Trstenský, šoltýs v Trstenej(* cca 1580, † cca. 1650)
- Andreas Trstenský, (* cca 1600, † cca. 1650), provízor na Oravskom hrade.
- Mattheus Trstyánszky (* 9. september 1746, † 17. február 1810), kňaz.
- Johana Trstenská (Kavoňová) – učiteľka v Trstenej (* 24.9.1901, † 22.11.1979)
- Msgr. Viktor Trstenský, pápežský prelát (* 28. marec 1908, † 7. decembra 2006)
- Emil Trstenský (* 1. júl 1926, † 14. júl 1987), kňaz
- Dušan Trstenský, prof., Ing.,DrSc., vysokoškolský pedagóg.
- František Trstenský (* 13.3. 1973), prof., biblista, biskup.
- Jozef Trstenský, jeho syn Anton Trstenský (1906) a jeho potomkovia Tatiana Trstenská, Ida Trstenská Zita Trstenská, Katarína Trstenská, Libor Trstenský s manžýelkou Annou a 2 deťmi.
- bratia Viktor Trstenský, Anton Trstenský, František Trstenský, Martin Trstenský a jeho vnuk JUDr. Mikuláš Trstenský
Zdroje upraviť
- ŠA Bytča. Oravská župa, nobilitáriá rodu Trstenský.
- ŠA Bytča. Zbierka cirkevných matrík. Liber Baptisatorum-Trstená 1773-1896.
- ŠA Bytča. Zbierka cirkevných matrík. Liber Copulatorum-Trstená 1786-1896.
- ŠA Bytča. Zbierka cirkevných matrík. Liber Defunctorum-Trstená 1786-1896.
- Trstená 600-ročná. 1. vyd. Martin : Osveta, 1973. 444 s.
Referencie upraviť
- ↑ Stručná história rodu Trstenský [online]. . Dostupné online.
- ↑ Hertel a Trstenský v Trstenej [online]. . Dostupné online.
- ↑ Stručná história rodu Trstenský [online]. . Dostupné online.
Ďalšia literatúra upraviť
- TRSTENSKÝ z Trstenej. In: VÍTEK, Peter; MAŤUGOVÁ, Soňa. Lexikón erbov šľachty na Slovensku. Ilustrácie Ladislav Čisárik. Zväzok III : Oravská stolica : zemianske a šľachtické rody Oravy. Bratislava : Hajko & Hajková, 2007. 183 s. ISBN 978-80-88700-69-2. S. 127 – 128.
- Katarína ČERVEŇOVÁ: Archantológia Oravského panstva, dizertačná práca, FFUK.