Tulipánová revolúcia
Tulipánová revolúcia je označenie udalostí, ktoré nastali v roku 2005 v Kirgizsku po vyhlásení výsledkov druhého kola tamojších parlamentných volieb. Hlavnou postavou udalostí sa stal Kurmanbek Bakijev, predseda Ľudového hnutia Kirgizska, koalície opozičných politických strán kandidujúcej v parlamentných voľbách v roku 2005. Počas tulipánovej revolúcie bol zvrhnutý autoritársky režim prezidenta Askara Akajeva. Symbolom pádu Akajevovho režimu sa tiež stalo prepustenie Felixa Kulova z väzenia.
Tulipánová revolúcia sa radí medzi tzv. farebné revolúcie.
Protestujúci si ako symboly osvojili ružové a žlté farby. Revolúciu podporovalo študentské hnutie odporu KelKel (voľne prekladané ako renesancia a svit boží).
Priebeh upraviť
Po vyhlásení výsledkov druhého kola parlamentných volieb z 13. marca 2005 vypukli v mestách Džalalabád a Oš protivládne demonštrácie, ktorých účastníci obvinili vládnu stranu zo zmanipulovania volieb a požadovali odstúpenie prezidenta Akajeva.[1] Prezident sa 20. marca pokúsil demonštrácie brutálne rozohnať zásahom polície a špeciálnych jednotiek. Pri zásahu bolo podľa prvých správ zabitých 14 ľudí[1] (neskôr bola táto informácia dementovaná[2]), nepokoje však neskončili. Následujúceho dňa začal prezident ustupovať - prostredníctvom svojho hovorcu odkázal, že je ochotný s opozíciou rokovať a prisľúbil prešetrenie údajných volebných podvodov.[3]
Keď sa demonštrácie 24. marca presunuli aj do kirgizského hlavného mesta Biškeku, po útoku demonštrantov na vládny palác utiekol Akajev s rodinou z krajiny.[4] O deň neskôr parlament vymenoval za premiéra vodcu opozície Bakijeva a poveril ho aj funkciou prezidenta.[2] Askar Akajev oficiálne rezignoval 3. apríla v Moskve. Prechodné obdobie ukončili predčasné prezidentské voľby 26. júna 2005, ktoré vo funkcii potvrdili Kurmanbeka Bakijeva.
Následný vývoj upraviť
Do Bakijeva obyvatelia Kirgizska vkladali veľké nádeje a spojovali s jeho menom lepšiu budúcnosť. Bakijev však začal postupne budovať systém osobnej moci a na kľúčové mocenské miesta dosadzoval príslušníkov svojej vlastnej rodiny. Po piatich rokoch svojej vlády bol podľa všetkého rovnako nenávidený ako jeho predchodca.[5] 7. apríla 2010 bola pri krvavých nepokojoch jeho vláda zosadená.[6]
Hodnotenie upraviť
„Navonok udalosti v Kirgisku pripomínali gruzínsku ružovú revolúciu či ukrajinskú oranžovú revolúciu. … Na rozdiel od vyššie zmienených krajín však nové vedenie v Kirgisku nebolo legitímne: moc bola zvrhnutá silou a legitímne zvolený nový prezident musel utiecť zo štátu. V Kirgisku nešlo o moc medzi doterajším režimom a opozíciou … [šlo] o boj medzi regionálnymi politickými klanmi. … Spoločný charakteristický rys všetkých troch tzv. revolúcii bola určitá úloha západných neziskoviek. … v Kirgisku … tieto nadácie objektívne podkopávali stabilitu štátu.“[7]
Referencie upraviť
- ↑ a b Při protestech v Kyrgyzstánu se střílelo, 14 mrtvých
- ↑ a b Kyrgyzstán vybojoval nového prezidenta
- ↑ Akajev ustupuje „žluté revoluci“
- ↑ Kyrgyzský prezident prý rezignoval a uprchl
- ↑ Dav protestujících v Kyrgyzstánu ubil ministra vnitra
- ↑ Kyrgyzové vyhnali prezidenta a změnili vládu, sousedé raději uzavřeli hranice.
- ↑ Dějiny Ruska 20. století. Ed. Andrej Borisovič Zubov; preklad Libor Dvořák, Zuzana Soukupová, Josef Vološin, Martin Vrba. Vyd. 1. Zväzok II : 1939 – 2007. Praha : Argo, 2015. 769 s. ISBN 978-80-257-0964-1. S. 740 – 741.
Zdroj upraviť
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Tulipánová revoluce na českej Wikipédii.