Autoritarizmus je široká kategória, do ktorej možno zahrnúť všetky politické systémy, kde právo konečného rozhodovania v mene spoločnosti spočíva v rukách určitých osôb, privilegovaných tried alebo skupín. Toto postavenie je zväčša dané ich príslušnosťou k istej rodine (najmä v aristokratických či monarchistických zriadeniach), k duchovenstvu (najmä v teokraciách) či mocenskému faktoru iného druhu, napríklad k armáde, statkárom a pod.

Niektoré autoritárske režimy vládnu obyvateľstvu brutálnym spôsobom, iné vytvárajú zdanie demokracie - povoľujú vznik nových politických skupín, ale už nie ich účasť na reálnej moci prípadne aj organizujú voľby, ktoré, vždy vyhrá vládnúca strana. Ako najzákladnejšie kritérium toho, či je režim autoritársky, alebo nie, môže poslúžiť posúdenie, či (a v akej miere) sú vládcovia nútení brať zreteľ na vôľu a záujmy svojich občanov v takom zmysle, v akom si ich sformulovali sami občania. Inak povedané, či má verejnosť možnosť odvolávať na zodpovednosť vládnuce elity za ich rozhodnutia, ktoré prijímajú, alebo či si elity môžu dovoliť verejnosť jednoducho ignorovať.

Ľudia si autoritársku moc často stotožňujú s jej extrémnymi prípadmi napríklad s Nacistickým Nemeckom či Sovietskym zväzom. Na svete však existuje široké spektrum autoritárskych vlád a nie všetky sú extrémistické. Na druhej strane však samo konanie volieb ešte nemusí znamenať, že krajina je demokratická. Voľby prebiehali aj v takých krajinách ako bývalý Sovietsky zväz, Kuba alebo Irak pod vládou Saddáma Husajna.[1]

Referencie

upraviť
  1. L. TAYLOR, Steven. 30 sekúnd politiky. Prvé. vyd. Bratislava : Fortuna Libri, 2012. ISBN 978-80-8142-013-9. Kapitola Základná otázka: Kto vládne?, s. 28.

Pozri aj

upraviť