Nádorový supresorový gén

(Presmerované z Tumor supresorový gén)
Model nádorového supresorového génu

Nádorový supresorový gén (iné názvy tumor-supresorový gén, tumorový supresorový gén; starší názov antionkogén) je gén, ktorý svojou činnosťou bráni vzniku nádorového ochorenia.

Na existenciu týchto génov sa prišlo v podstate náhodou pri experimentoch s hybridizáciou buniek. Pri spojení normálnej a nádorovej bunky došlo prekvapivo k potlačeniu aktivity tohto hybridu. Ak bol hybrid nekompletný (bola mu dodaná len časť chromozómov zdravej bunky, prípadne o ňu hybrid prišiel pri delení), znovu prevládlo nádorové správanie sa bunky. Presný mechanizmus pôsobenia týchto génov bol odhalený až pri skúmaní rodín s rakovinou dedičného typu.

Model (platný dodnes) vytvoril v roku 1971 Alfred Knudson na príklade vzniku retinoblastómu. Tento nádor sa vyskytuje i v dedičnej forme a dedí sa autozomálne dominantne (AD). Postihnutie sa u tohto typu objaví často v detskom veku, a často obojstranne. U sporadickej formy sa objavuje neskôr a takmer výhradne postihuje len jedno oko. Mechanizmus spočíva v inaktivácií oboch alel tumor-supresorového génu RB1. Pri získanej forme sú nutné dve nezávislé mutácie, pri vrodenej stačí jedna, pretože druhá je zdedená. Takže v podstate na bunkovej úrovni dominantne recesívna mutácia sa „vďaka“ dedeniu už mutovanej jednej alely mení na ochorenie, ktoré sa správa ako autozomálne dominantné.[1]

Veľmi podobná situácia je s tumor-supresorovým génom u tzv. rodinnej adenomatóznej polypózy hrubého čreva (familiárna adenomatózna polypóza).

Hoci Knudsonova teória dvojitého zásahu bola všeobecne prijatá ako mechanizmus pôsobenia pre všetky tumor-supresorové gény, úplne na všetky dedičné formy rakoviny nesedí. Preto sa v roku 1997 pristúpilo k ďalšiemu rozdeleniu týchto génov na 2 skupiny: „gatekeeper“ a „caretaker“. Autormi tohto rozdelenia sú Kenneth W. Kinzler a Bert Vogelstein.[2]

  • "Gatekeeper" – vrátnik – je označenie tradičného tumor-supresorového génu, ktorý priamo reguluje rast nádoru. Keď sú obe alely tohto génu inaktívne, dôjde k nekontrolovateľnému množeniu buniek (vznikne napríklad nezhubný adenóm hrubého čreva).
  • "Caretaker" – strážnik – je naopak gén, ktorý neriadi priamo bunkový cyklus, ale funguje ako „opravár“ poškodenej DNA. Inaktivácia oboch alel vedie k neschopnosti bunky opravovať genetické poškodenia, čo spôsobuje podstatne zvýšené riziko „zhubnej“ mutácie.

ReferencieUpraviť

  1. KNUDSON, Alfred G. Cancer genetics. American Journal of Medical Genetics, júl 2002, roč. 111, čís. 1, s. 96–102. DOI10.1002/ajmg.10320. PMID 12124744. (po anglicky)
  2. KINZLER, Kenneth W; VOGELSTEIN, Bert. Gatekeepers and caretakers. Nature, apríl 1997, roč. 386, čís. 6627, s. 761–763. DOI10.1038/386761a0. PMID 9126728.

Externé odkazyUpraviť