Turistická značka na Slovensku

Turistická značka je symbol alebo tabuľka, ktorej účelom je poskytnúť turistom informáciu o smere cesty, prípadne tiež o vzdialenostiach, podmienkach priechodnosti, popisoch miest atď. Turistická značka sa niekedy tiež hovorí mapovým značkám v turistických mapách, ktoré vyznačujú vyznačené turistické cesty a chodníky.

Rázcestník značiek na vrchole Minčola
Turistické značenie v TANAPe
Turistické značenie v Tatrách

Turistické značenie je sústava turistických značiek, ktorého cieľom je usmerniť turistov počas návštevy miest pozoruhodných z hľadiska prírodných krás a zaujímavostí, ako aj z hľadiska histórie a kultúry krajiny.[1]

Turistické značenie definuje slovenská technická norma STN 01 8025, ojedinelá v Európe.[2] K 1. septembru 2010 bolo na území Slovenska 14 692,5 km značených turistických trás, z toho 3 388 km v Banskobystrickom, 2 994 km v Žilinskom a 2 115 km v Košickom kraji. Z celkového počtu 1246 značených trás bolo 125 vyznačených červenou farbou, 294 modrou, 330 zelenou a 497 žltou farbou.

Dejiny značenia v Česko-Slovensku upraviť

Bližšie informácie v hlavnom článku: Turistická značka

Územie Slovenska a Česka má jednu z najdokonalejších a najhustejších sietí turistického značenia pre pešiu turistiku. Prvý turistický chodník na území vtedajšieho Uhorska vyznačil Sitniansky klub v roku 1874 v okolí Hodruše v Štiavnických vrchoch.[3] Najrýchlejší rozvoj turistiky a s ňou spojeného značenia prebiehal v medzivojnovom období do roku 1938. Po rokoch stagnácie a zanedbávania značenia prevzal túto činnosť v roku 1954 ČSTV a sieť značených chodníkov bola postupne obnovená a rozširovaná. Pôvodné značky doplnili smerovky a nástenné mapy, v neskoršom období značky pre cyklistov a lyžiarov. Značenie vykonávali dobrovoľníci, tzv. značkári, niektoré náučné chodníky zriaďujú a udržujú orgány a organizácie ochrany prírody.

Turistické značkovania na území Slovenska v roku 2024 oslávi 150 rokov (1874 – 2024). Značkovanie turistických trás bolo aj preto zapísané v Reprezentatívnom zozname nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska.[4][5]

Druhy značiek upraviť

Podľa účelu môžeme turistické značky a značenia rozdeliť na:

  •     Turistické značky pre pešiu turistiku
  •     Turistické značky pre cykloturistiku (pozri tiež cyklotrasa)
  •   Turistické značky pre lyžiarov
  •   Miestne turistické značky

Význam značiek upraviť

Väčšina slovenských turistických chodníkov je značená pásovými značkami červenej, modrej, zelenej alebo žltej farby. Samotné farby nemajú žiadnu súvislosť s obtiažnosťou trasy, ich význam spočíva vo významnosti, resp. druhu trasy.[6]

Turistické značky vo svete upraviť

Bližšie informácie v hlavnom článku: Turistická značka
Kluby turistov v mnohých štátoch používajú rôzne systémy značenia trás.

Naše (a české, poľské, maďarské) je takzvané pásové značenie štyroch farieb - červené ( ), modré ( ), zelené ( ) a žlté ( ) (niektoré krajiny aj iné), namaľované spravidla na stromoch, stĺpoch, kameňoch a iných objektoch. Na významných miestach a rázcestiach sa umiestňujú smerovníky (rázcestníky) s miestnymi a smerovými tabuľkami, spravidla plechovými.

Referencie upraviť

  1. Značenie na stránkach kst.sk [online]. [Cit. 2015-10-10]. Dostupné online. Archivované 2016-10-30 z originálu.
  2. Aktuality.Sk: Turistické značky prebrali od nás Poliaci aj Maďari. Poznáte ich?
  3. GULDAN, Arnošt. Pohľad do dejín značenia turistických chodníkov na území Slovenska. 1. vyd. Bratislava : Klub slovenských turistov, 2012. 119 s. ISBN 978-80-969498-8-5.
  4. ŠILLER, František. Značkovanie turistických trás zapísané v Reprezentatívnom zozname nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska [online]. Klub slovenských turistov, [cit. 2023-01-20]. Dostupné online.
  5. HIKING.SK. Novinka: Značkovanie v zozname kultúrneho dedičstva [online]. HIKING.SK, [cit. 2023-01-20]. Dostupné online.
  6. Turistické značky na slovenskedovolenky.sk [online]. [Cit. 2015-10-10]. Dostupné online. Archivované 2016-11-24 z originálu.

Literatúra upraviť

  • PERNICA, Milan; ROHLÍK, Jiří. Na výlet s turistickou mapou. 1. vyd. Praha : Olympia, 1980. 158 s.

Pozri aj upraviť

Iné projekty upraviť

Externé odkazy upraviť

Zdroje upraviť