Udržateľnosť (architektúra)

Udržatelnosť je vlastnosť výstavby budov spočívajúca v tom, že spĺňa požiadavky udržateľného rozvoja Zeme. Základom širokého uplatnenia princípov trvalo udržateľnej výstavby sú tepelnoizolačné a akumulačné vlastnosti budovy.

Ku koncu deväťdesiatych rokov dvadsiateho storočia sa z terminológie udržateľného rozvoja spoločnosti začínajú odvodzovať požiadavky na výstavbu a objavujú sa dosiaľ neznáme pojmy udržateľnej výstavby (sustainable construction).

Hodnotenie udržateľnosti stavby

Termín udržateľnosť (sustainability) je odvodený od požiadaviek zaistenia udržateľného rozvoja Zeme. Hodnotenie udržateľnosti budovy spočíva v hodnotení nárokov budovy na jej výrobu, prevádzku a aj jej zbúranie a likvidáciu vzniknutého odpadu. Existuje veľa pokusov, ako z tohto hľadiska hodnotiť a vyjadriť objektívne kvalitu budov. Poznáme príklady z Európy, USA a Kanady. Cesty znižovania environmentálneho zaťaženia v súvislosti s budovami sú veľmi rôznorodé. Spoločným znakom by mal byť súlad so všeobecne formulovanými požiadavkami udržateľnosti, kde je možné okrem kvalitného životného prostredia a nízkej produkcie škodlivín zaradiť aj sociálne a ekonomické otázky. Predpokladom zabezpečenia funkčnej, stavebno-fyzickej a kultúrnej udržateľnosti diel modernej architektúry je vytvorenie flexibilnej stratégie, ktorá by sa mohla uplatňovať vo vzťahu k ochrane a obnove diel. Východiskom pre takúto stratégiu bude identifikácia koncepcií časovosti a funkčnosti v modernej architektúre a kategorizácia technických a materiálových riešení využívaných v dielach modernej architektúry z hľadiska pôsobenia času, obnoviteľnosti a nahraditeľnosti.

Kritériá pre hodnotenie udržateľnosti stavby

• výber pozemku – orientácia vzhľadom na svetové strany, poloha, územné riešenie
• spotreba energie – spotreba tepla na kúrenie, chladenie, ohrev vody, energia na svetlo a podobne
• zaťaženie životného prostredia – zdroje energie, emisie C0₂; úsporami tepla maximálnym využívaním slnečnej energie
• kvalita vnútorného prostredia – teplota vnútorného vzduchu, povrchov stien, vlhkosť, výmena vzduchu a podobne; izolačné a akumulačné vlastnosti obalových konštrukcií, tvar domu, dispozičné riešenie
• funkčnosť, efektivita a regulovateľnosť hlavných funkcií – operatívne regulovanie vnútornej klímy, jednoduchosť a cena údržby a výmeny konštrukcií a technologických zariadení
• sociálne aspekty – cenová dostupnosť, náklady na prevádzku

Zdroje

• Jan Tywoniak: Nízkoenergetický dom. Praha 2005, str. 12, ISBN 80-247-1101-X
• Trvalo udržateľné budovy v praxi na Slovensku Archivované 2009-09-27 na Wayback Machine časopis Dom a Byt
• Institute of Construction and Architecture Archivované 2008-04-19 na Wayback Machine