Ufa
Ufa (rusky Уфа) je mesto v Rusku, centrum Baškirska. Je to jedno z najdôležitejších centier chemického priemyslu v krajine. Nachádza sa pri ústí rieky Ufy do rieky Bjela, 1520 km východne od Moskvy. V súčasnosti má 1 163 304 obyvateľov.
Ufa | |||
rus. Уфа | |||
Mesto | |||
Leninova ulica
| |||
|
|||
Štát | Rusko | ||
---|---|---|---|
Región | Baškirsko | ||
Nadmorská výška | 150 m n. m. | ||
Súradnice | 54°44′00″S 55°58′00″V / 54,73333°S 55,96667°V | ||
Rozloha | 707,93 km² (70 793 ha) | ||
Obyvateľstvo | 1 163 304 (2024) | ||
Hustota | 1 643,25 obyv./km² | ||
Vznik | 1586 | ||
Časové pásmo | UTC+6 | ||
- letný čas | UTC+7 | ||
PSČ | 450000—450999 | ||
Telefónna prevoľba | +7 347 | ||
Kód | 02, 102 | ||
Wikimedia Commons: Ufa | |||
Webová stránka: www.ufacity.info | |||
OpenStreetMap: mapa | |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |||
V meste sa nachádza aj univerzita a letisko.
Dejiny
upraviťV roku 1574 tu bola z dôvodu kolonizovania vybudovaná pevnosť, ktorá sa stala základom dnešného mesta. Vzniknutá osada získala štatút mesta v roku 1586. V 17. storočí tu už bolo dôležité obchodné centrum na ceste z európskeho Ruska na Sibír. Od roku 1708 mesto patrilo ku Kazanskej gubernii, v rokoch 1728 – 1744 bolo centrom samostatnej provincie. V roku 1744 sa stalo súčasťou Orenburskej gubernie. V rokoch 1773 – 1774 bola Ufa 4 mesiace obsadená Pugačovovými vojskami. V roku 1789 tu bola zriadená Moslimská duchovná správa pre celé Rusko a od roku 1865 je Ufa centrom Ufskej gubernie.
Koncom 19. storočia sa začal rýchlo rozvíjať priemysel. Medzi rokmi 1918 a 1919 bolo mesto načas ovládané bielogvardejcami a od roku 1922 je Ufa hlavným mestom Baškirska.
Hospodárstvo a doprava
upraviťMiestne priemyselné závody vyrábajú strojárske zariadenia pre ťažbu, ďalej sa tu vyrábajú plasty, rafinuje sa ropa a spracovávajú sa potraviny.
V meste sa nachádza stanica transsibírskej magistrály. Z letiska v Ufe odlietajú spoje do 27 miest Ruska a Spoločenstva nezávislých štátov. Stavba ufského metra je opakovane odkladaná, jadro MHD teda tvoria električky a trolejbusy.
V noci z 3. na 4. júna 1989 sa v blízkosti Ufy stalo najhoršie železničné nešťastie v dejinách Ruska aj ZSSR: obrovská explózia zemného plynu, ktorý unikol z plynovodu v blízkosti železnice, zmietla dva osobné vlaky a pripravila o život 575 ľudí.
Demografia
upraviťVäčšinu z milióna obyvateľov Ufy tvoria Rusi (530 000 v roku 2002), zvyšok najmä Tatári (294 400) a Baškirovia (155 000), ktorých podiel vďaka migrácii a vyššej pôrodnosti pomerne rýchlo stúpa na úkor Rusov. Medzi významnejšie menšiny patrí aj Čuvaši, Ukrajinci a Mordvinci.
Kultúra
upraviťUfa je sídlom Ufského vedeckého centra Ruskej akadémie vied i Akadémie vied republiky Baškirsko. Na vysokých a stredných školách Ufy študuje vyše 68 000 študentov. Mesto má 7 divadiel, 6 múzeí, filharmóniu a stály cirkus.
Mesto je rodiskom spisovateľa Sergeja Aksakova a maliara Michajla Nesterova. Z mesta pochádza ruská rocková kapela DDT.
Partnerské mestá
upraviťIné projekty
upraviť- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ufa
Externé odkazy
upraviťZdroj
upraviťTento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Ufa na českej Wikipédii.