Otvoriť hlavné menu

Ulcerózna kolitída

Kolonoskopický obraz hrubého čreva pri ulceróznej kolitíde
Kolonoskopický obraz hrubého čreva pri ulceróznej kolitíde

Ulcerózna kolitída (angl. ulcerative colitis - UC) je nešpecifický hemoragicko-katarálny alebo ulcerózny zápal sliznice hrubého čreva. Patrí medzi idiopatické črevné zápaly. Postihuje sliznicu a podslizničnú vrstvu hrubého čreva, vo väčšine prípadov aj konečníka. Priebeh ochorenia býva nárazový alebo chronický s opakovanými vzplanutiami. Najčastejšie je postihnutý konečník a ľavostranná časť hrubého čreva, zriedkavejšie pravá časť alebo celé hrubé črevo.  Príčina ochorenia nie je známa, je zrejmý vplyv vonkajších faktorov a porúch v regulácii slizničnej imunity. Genetické vplyvy sú menej výrazné. Na rozdiel od Crohnovej choroby má fajčenie ochranný vplyv, podobne aj appendectomia (vyoperovanie slepého čreva),

EpidemiológiaUpraviť

Incidencia ulceróznej kolitídy je 0,5 až 24,5 na 100 000 obyvateľov, najvyššia v severnej Amerike, západnej Európe a Škandinávii, najnižšia v málo rozvinutých krajinách.

Príznaky a diagnostikaUpraviť

Pri zápale konečníka (proktitíde) dominuje časté nutkanie na stolicu (tenezmy) s následným odchodom malého množstva stolice s krvou, prípadne hlienu. Pri postihnutí hrubého čreva býva hnačkovitá stolica s prímesou krvi a hlienu a kŕčovité bolesti brucha, zvýšená telesná teplota, bledosť kože následkom anémie, a dehydratácia následkom straty veľkého množstva tekutín. Závažnou komplikáciou ťažkej kolitídy je toxické megacolon - ochabnutie a výrazné rozšírenie hrubého čreva s teplotami a veľkými bolesťami brucha. Vyskytujú sa aj mimočrevné príznaky - kožné (erytema nodosum, pyoderma gangrenosum), očné (episcleritis, uveitis), kĺbové (artritída, sakroileitída) a pečeňové (steatóza pečene, sklerotizujúäca cholangoitída).

Diagnóza je založená na kolonoskopickom vyšetrení, pri ktorom sa nachádza opuchnutá, prekrvená sliznica, krvácajúca pri dotyku. často zvredovatená.  Vyšetrenie je spojené s odberom vzoriek sliznice na histologické vyšetrenie na definitívne potvrdenie diagnózy. Pri ulceróznej kolitíde je typické obmedzenie zápalových zmien na sliznicu (mukózu), eventuálne submukózu.

Laboratórne vyšetrovacie metódy majú v diagnostike menší význam, skôr vypovedajú o závažnosti ochorenia a komplikáciach. Výnimkou je stanovenie protilátok ANCA, ktoré svedčia pre ulceróznu kolitídu (ASCA skôr pre Crohnovu chorobu). Vyšetrujú sa ukazovatele aktivity zápalu - sedimentácia červených krviniek a C-reaktívny proteín - CRP, krvný obraz, hladina železa a bielkovín. Mikrobiologickým vyšetrením stolica sa zisťuje prítomnosť baktérii, zvlášť Clostridium difficile, ale aj kvasiniek, prvokov a parazitov, ktoré môžu vyvolávať zápaly s podobnými príznakmi alebo komplikovať ochorenie.

Aktivita ochorenia sa dá hodnotiť na základe Montrealskej klasifikácie. Hodnotenými parametrami je počet stolíc a prímes krvi, horúčka, pulzová frekvencia, závažnosť anémie (málokrvnosti), sedimentácia červených krviniek (FW):

  •    S0: klinická remisia – asymptomatická
  •    S1: mierna UC – menej ako 4 stolice denne s malým množstvom krvi (alebo bez krvi), bez systémových prejavov ochorenia, s normálnymi zápalovými markermi
  •    S2: stredne ťažká UC – viac ako 4 stolice, s minimálnymi príznakmi systémovej toxicity
  •    S3: ťažká UC – 6 a viac riedkych krvavých stolíc denne, febrility nad 37 °C, tachykardia nad 90/ min., anémia – hemoglobín menej ako 10,5 g/100 ml, FW viac ako 30 mm/hod.

LiečbaUpraviť

Diétne opatrenia môžu zmierniť príznaky. Pri aktívnom ochorení je potrebné znížiť príjem vlákniny a vylúčiť mliečne výrobky. Vhodné je znížiť množstvo cukrov v potrave. Strava, bohatá na nestráviteľné zložky pomáha pacientom s postihnutím konečníka, ktorí majú problémy so zápchou.  Tekutá strava môže pomôcť u pacientov so zúženiami priesvitu čreva.

Základným liekom sú deriváty kyseliny 5-aminosalicylovej (5-ASA) - sulfasalazin, mesalazin atď. U pacientov s proktitídou je možné liečbu zahajovať podávaním čapíkov. Ďalšou možnosťou je kortikosteroid budesinid v klyzme. Pacienti so stredne ťažkou ľavostrannou kolitídou sa liečia derivátmi 5-ASA, pri nedostatočnom účinku kortikosteroidmi - napr. prednison. Pre pacientov s opakovanými relapsami (vzplanutiami) choroby je vhodná imunomodulačná liečba - azathioprin, merkaptopurin. Novou možnosťou je biologická liečba monoklonálnou protilátkou infliximab, ktorá neutralizuje cytokín TNF-alfa. Liečba ťažkej formy ulceróznej kolitídy s častými krvavými hnačkami, dehydratáciou a anémiou sa zahajuje vnútrožilovo podávanými kortikosteroidmi, s aplikáciou parenterálnej výživy, so súčasným podávaním antibiotík (ciprofloxacinu a metronidazolu). Pri neúspechu tejto liečby sa ako záchranná liečba podáva infliximab, prípadne cyklosporín. Po dosiahnutí remisie (ústupu) ochorenia sa spravidla dlhodobo aplikujú deriváty 5-ASA v nižšej dávke.

Poslednou možnosťou je chirurgická liečba - kolektómia (odstránenie postihnutej časti hrubého čreva). Do úvahy pripadá niekoľko typov operácii, ktoré sa líšia rozsahom odstráneného hrubého čreva a zachovaním konečníka s možnosťou normálneho vyprázdňovania stolice. Je však zaťažená výskytom komplikácii - pouchitída, abscesy, striktúry a iné. Ani kvalita života po kolektómii nedosahuje dobrú úroveň. Preto sa k nej pristupuje až po vyčerpaní ostatných liečebných možností a v prípade komplikácii.

KomplikácieUpraviť

Lokálne komplikácie sú spôsobené samotným zápalom, ktorý nie je zvládnutý liečbou: masívne krvácanie, perforácia čreva, toxické megacolon. Po dlhodobom priebehu choroby je riziko vzniku kolorektálneho karcinómu. U pacientov s ulceróznou kolitídou je podstatne zvýšené riziko tromboembólie, a to zvlášť počas aktivity ochorenia. Psychické faktory ovplyvňujú priebeh choroby a opačne, choroba negatívne ovplyvňuje kvalitu života pacientov.

PrognózaUpraviť

Priemerný pacient s ulceróznou kolitídou má 50% pravdepodobnosť ďalšieho vzplanutia choroby počas nasledujúcich rokov. Sú však pacienti s jediným vzplanutím za celý život aj pacienti s trvalou aktivitou ochorenia. Takisto je riziko rozšírenia lokalizovaného ochorenia až na celé hrubé črevo. Po 8-10 rokoch od stanovenia diagnózy stúpa riziko kolorektálneho karcinómu o 0,5-1% ročne a pacienti by mali mať robené preventívne kolonoskopické vyšetrenia.

ZdrojeUpraviť