Upanišady
Upanišady alebo upanišády (jednotné číslo: upanišada, upanišáda, upanišad, upanišat; sanskritský kmeň v jednotnom čísle: उपिनषद - upanišad, sanskritský nominatív v jednotnom čísle: upanišat, sanskritský nominatív v množnom čísle upanišadah; význam slova: "sedenie okolo [učiteľa]") sú staroindické nábožensko-filozofické komentáre k védam, písané v priebehu mnohých storočí, posvätné texty brahmanizmu a hinduizmu považované za zjavenie (šruti). Hovorí sa im aj védánta, čiže zakončenie véd, pretože majú zjavovať skutočný zmysel véd.
Pôvodne to zrejme boli ústne zostavené ezoterické učenia (ako naznačuje aj etymológia slova) neznámych juhoázijských mudrcov. Najdôležitejšie upanišády pochádzajú z 8. storočia – 4. storočia pred Kr., takže sú vlastne najstaršími filozofickými textami v dejinách ľudstva vôbec.
Celkovo existuje viac ako 200 upanišád, tradičný počet je 108 upanišád, uvedených na začiatku Muktikaupanišády. Väčšina týchto však pochádza z po-védskej doby. Najstarších a základných upanišád je asi 18.
Formou dialógov a debát sa v upanišadách riešia základné otázky ľudskej existencie - vyslobodenie ľudskej duše z kolobehu znovzrodení (sansára) spôsobeného následkami ľudských činov (karma), pôvod sveta. Rovnako zhrnujú ideológiu kastovej sústavy a povyšujú kňazskú kastu nad ostatných ľudí. Védski bohovia a obrady dostávajú v upanišadách filozofický obsah. Sú interpretované ako alegorické zobrazenia človeka a vesmíru. Viera v reinkarnáciu nadobúda morálny charakter. V upanišadách sa kladie otázka, čo je najvyššia realita, ktorej poznaním sa všetko ostatné stáva známym: je to to, z čoho sa zrodilo všetko jestvujúce, to, v čom žije po svojom narodení, i to, do čoho vchádza po svojej smrti; je to brahman.
Základnou ideou upanišád je myšlienka cesty ku spáse skrze rozpoznanie jednoty vesmíru, boha (brahman) a ľudskej duše (átman), ktorá je vyjadrená vetou „Tat tvam asi“ - to si ty. V obsiahlom súbore upanišád nachádzame aj korene rôznych škôl indickej filozofie a základy hinduistickej vierouky (náuka o sťahovaní duší - reinkarnácii), ako aj pramene indického kvietizmu a počiatky mystiky.
Zdroj
upraviť- FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
Ďalšia literatúra
upraviť- RADHAKRIŠNAN, Sarvapalli. Indická filosofie. Preklad Adolf Janáček. Vyd. I. Zväzok I. Praha : Nakladatelství Československé akademie věd, 1961. 734 s. S. 115 – 261.
- Upanišady. Preklad Dušan Zbavitel. 1. vyd. Praha : DharmaGaia, 2004. 446 s. ISBN 80-86685-34-9.