Vasilij Danilovič Sokolovskij
Vasilij Danilovič Sokolovskij (* 21. júl 1897 – † 10. máj 1968) bol sovietsky vojvodca, maršal Sovietskeho zväzu. Štábny dôstojník a blízky spolupracovník G. K. Žukova, počas druhej svetovej vojny.
| Vasilij Danilovič Sokolovskij | |
 sovietsky vojvodca, maršal Sovietskeho zväzu | |
| Narodenie | 21. júl 1897 Kozliki, Bielorusko |
|---|---|
| Úmrtie | 10. máj 1968 (70 rokov) Moskva, Rusko |
| Národnosť | ruská |
| Odkazy | |
| Commons |  Vasilij Danilovič Sokolovskij |
Životopis
upraviťNarodil sa v roku 1897 v obci Kozliki blízko Bialystoku v Poľsku, vtedy súčasti Ruskej ríše, v roľníckej rodine ruského pôvodu. Počas ruskej občianskej vojny vstúpil do červenej armády. V roku 1918 absolvoval v Moskve vojenské inštruktorské kurzy. Jeho jednotka bola nasadená v Turkmenistane. Pri bojoch okolo Samarkandu v roku 1921 bol ranený a vyznamenaný za statočnosť. V druhej polovici 20. rokov slúžil vo funkcii náčelníka štábu streleckého zboru. V priebehu dovtedajšej kariéry postupne viedol rotu, brigádu a nakoniec 32. divíziu. Jeho jednotka viedla v 30. rokoch boje proti basmačom v Strednej Ázii. Neskôr slúžil v rôznych štábnych funkciách. Od apríla 1938 bol poverený funkciou náčelníka štábu Moskovského vojenského okruhu. 31. decembra 1939 povýšený do hodnosti komkor, neskôr 4. júna 1940 generálporučík. Od februára 1941 zástupca náčelníka Generálneho štábu Červenej armády pre organizačno-mobilizačné otázky. Spolu s generálmi Žukovom a Vatutinom patril k najužšiemu vojenskému veleniu.
Po napadnutí Sovietskeho zväzu sprevádzal ako podriadený často Žukova. Neskôr sa stal náčelníkom štábu západného frontu. V tejto funkcii sa významne podieľal na vedení obrany pred Moskvou a neskôr aj na protiofenzíve. V júni 1942 povýšený do hodnosti generálplukovníka 1942 a ďalej pôsobil ako zástupca náčelníka generálneho štábu. Neskôr bol postavený do velenia západného frontu, podieľal sa na kurskej bitke. Viedol útok na severné nemecké rameno útoku, tzv. operácia Kutuzov, pri ktorej bol oslobodený Oriol. 27. augusta 1943 bol za tieto úspechy povýšený do hodnosti armádneho generála.
Počas celej druhej svetovej vojny bol blízky spolupracovník maršala Žukova. Bol vynikajúcim plánovačom a kvalitným veliteľom.
V apríli 1944 sa stal náčelníkom štábu 1. ukrajinského frontu. Od 9. apríla 1945 pôsobil ako zástupca veliteľa 1. bieloruského frontu. 29. mája 1945 bol vyznamenaný titulom Hrdina Sovietskeho zväzu (№ 6454). Maršalom Sovietskeho zväzu sa stal 3. júla 1946.[1] Od marca 1946 do marca 1949 bol veliteľom Skupiny sovietskych okupačných vojsk v Nemecku.[2] V tejto funkcii bol aj počas Berlínskej krízy. Ako jeden z veliteľov, ktorí sa podieľali na oslobodzovaní Berlín presadzoval názor, že americkí, britskí a francúzski vojaci sú v západných sektoroch mesta len sovietskymi hosťami[3].
V roku 1949 sa vrátil do ZSSR a ďalej pôsobil ako zástupca ministra obrany (1949-1960) a v rokoch 1952-1960 náčelník Generálneho štábu. Na sklonku kariéry slúžil ako inšpektor Ministerstva obrany. Autor knihy Vojenská stratégia, manuálu vojenského myslenia, ktorý výrazne ovplyvnil stratégiu sovietskych ozbrojených síl po zvyšok studenej vojny.
Sokolovskij zomrel v Moskve 10. mája 1968. Urna s jeho popolom je uložená na pohrebisku pri stene moskovského kremľa na Červenom námestí.
Referencie
upraviť- ↑ FIDLER, Jiří. Za víru, vládce a vlast (Ruští a sovětští maršálové). Brno : Jota, 2005. 290 s. ISBN 80-7217-354-5. (česky)
- ↑ MINAŘÍK, Pavel. Bratrká vojska za hranicemi Sovětského svazu: Západní skupina sovětských vojsk v NDR [online]. vojenství.cz, rev. 2002-12-28, [cit. 2012-11-12]. Dostupné online. (česky)
- ↑ Chapman, R. a Tucker, S. C., 2008, Sokolovsky, Vasily Danilovich. in Tucker, S. C. (Editor) Cold War. A Student Encyclopedia. Vol. I-V. Abc-Clio, Inc., Santa Barbara, s. 1843
Iné projekty
upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Vasilij Danilovič Sokolovskij
