Vatikánske záhrady
Vatikánske záhrady (tal. Giardini Vaticani) je záhradný komplex, park, ktorý zaberá viac ako polovicu územia Mestského štátu Vatikán. Rozprestiera sa na ploche približne 23 hektárov. Najvyšší bod sa nachádza vo výške 60 metrov nad morom a je najvyšším bodom Vatikánu.
Záhrady sú zo severu, juhu a západu ohraničené vatikánskymi múrmi. Na východe ich ohraničuje Bazilika svätého Petra a Vatikánske múzeá. Nájdete tu parkový les v štýle anglickej záhrady, ako aj starostlivo upravené, geometricky usporiadané záhony. Je to jedinečná oáza zelene v centre Ríma. O celý komplex sa stará približne tridsať zamestnancov.
História upraviť
Vatikánske záhrady sú od 13. storočia miestom pokoja a rozjímania pápežov. V roku 1279 Mikuláš III. (1277-1280) presťahoval svoju rezidenciu do Vatikánu a okolo svojej rezidencie dal vybudovať malý park, približne v oblasti dnešného Belvederu. Mikuláš V. (1447-1455) pred Apoštolským palácom, na mieste nádvoria svätého Damasa, založil novú záhradu so živými plotmi a fontánami.
Hlavná etapa výstavby Vatikánskych záhrad sa datuje do obdobia renesancie a baroka v 16. až 17. storočí, keď tu pracovali napríklad Pirro Ligorio (1510-1583), Antonio Tempesta (1555-1630), Giovanni Maggi (1566-1618) a Giambattista Falda (1648-1678). Začiatkom 16. storočia bol nerovný terén rozdelený na terasy, ktoré boli spojené schodmi, podľa návrhu Donata Bramanteho (1444-1514). Okrem rôzne usporiadaných zelených plôch bol priestor postupne oživený rôznymi stavbami, fontánami či obrazmi a sochami.
Lev XIII. (1810-1903) záhradu oživil danielmi, gazelami a jeleňmi dovezenými z Afriky. Pius XI. (1857-1939), ktorý sa po parku pohyboval autom, dal vydláždiť všetky chodníky. V čase jeho pontifikátu, presnejšie po roku 1929, sa v záhradách nachádzali aj rôzne budovy potrebné pre fungovanie novo uznaného mestského štátu Vatikán - sídlo vlády, železničná stanica atď. V roku 1930 vybudoval inžinier Franco Ratti v blízkosti dnešného heliportu obrovskú podzemnú nádrž s objemom 8 miliónov litrov, ktorá zásobuje záhrady vodou. Používa sa na zavlažovanie, napájanie fontán a hasenie požiarov. Voda sa privádza z neďalekého jazera Bracciano.
Pamätihodnosti upraviť
V záhradách sa nachádza približne 6500 exemplárov rastlín, ktoré predstavujú približne 300 druhov. Rastliny nie sú vždy typicky talianske, je tu množstvo exotických druhov z celého sveta - severoamerické javory, libanonské cédre, japonské cykasy, tasmánsky eukalyptus, čínsky jazmín a iné. Často sú to rôzne dary pre pápeža. V záhradách žijú bežné aj vzácnejšie druhy vtákov, žiab a slimákov. Typická je kolónia zelených papagájov - papagájov mníchov (Myopsitta monachus). Nájdete tu aj veveričky, kuny a ježkov. Žiadne zvieratá sa tu však nechovajú cielene.
Medzi bohatou vegetáciou sa nachádzajú rôzne budovy a menšie umelecké diela z 9. storočia až po súčasnosť. V záhradách sa nachádza aj niekoľko dôležitých štátnych budov, ako napríklad Vatikánsky rozhlas, železničná stanica a sídlo vlády. Okrem väčších budov sa v záhradách nachádza množstvo fontán, sôch, fragmentov antických stĺpov a sarkofágov. Kamenné alebo drevené lavičky umožňujú odpočinok počas stúpania v strmom teréne. Cesty sú označené jednoduchými kamennými tabuľami a osvetlené starobylými liatinovými lampami.
Literatúra upraviť
- Collins, P. Michael 2009: Vatikán.
- Denzler, Georg – Jöckle, Clemens 2007: Vatikán – význam, dějiny, umění.
- Sopouch, Jaromír – Sopouchová, Hana 1991: Za památkami Říma a Vatikánu.
- Pecold, Lumír 1992: Vatikán.
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Vatikánske záhrady
Externé odkazy upraviť
- Vatikánské zahrady – oficiálne stránky (anglicky)
- Najvyšší bod Vatikánu na HoryEvropy.cz Archivované 2011-12-31 na Wayback Machine
Zdroj upraviť
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Vatikánské zahrady na českej Wikipédii.
