Veľký evanjelický kostol (Bratislava)
Veľký evanjelický kostol v Bratislave na Panenskej, pôvodne Nemecký evanjelický kostol, postavil staviteľ Matej Walch v r. 1774 – 1776 v strohom slohu barokového klasicizmu. V roku 1963 bol kostol zapísaný do Ústredného zoznamu pamiatkového fondu pod číslom 174.[1]
Veľký evanjelický kostol v Bratislave | |
Nemecký evanjelický kostol | |
Veľký evanjelický kostol v Bratislave
| |
Štát | Slovensko |
---|---|
Kraj | Bratislavský kraj |
Okres | Bratislava I |
Mesto | Bratislava |
Mestská časť | Staré Mesto |
Náboženstvo | Kresťanstvo |
- cirkev | ECAV |
- dištrikt | Západný dištrikt |
- seniorát | Bratislavský seniorát |
- cirkevný zbor | Bratislava Staré mesto |
Súradnice | 48°08′51″S 17°06′20″V / 48,147563888889°S 17,105630555556°V |
Architekt | Matej Walch |
Štýl | barokového klasicizmu |
Výstavba | 1774 |
- dokončenie | 1776 |
Národná kultúrna pamiatka SR | |
ÚZPF[1] | |
- číslo | 101-174/1 |
- dátum zápisu | 23. 10. 1963 |
Poloha kostola na Slovensku
| |
Poloha v rámci Bratislavy (interaktívna mapa)
| |
Wikimedia Commons: Great Evangelical Church, Bratislava | |
Webová stránka: http://www.velkykostol.sk/ | |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
História
upraviťNakoľko drevený kostol, ktorý stál na mieste dnešného Malého kostola už nepostačoval a nakoľko syn Márie Terézie Jozef II. bol naklonený reformácii, dovolili si bratislavskí nemeckí evanjelici požiadať o výstavbu nového kostola. Bol vystavený podľa cisárskeho povolenia s podmienkami aby nemal vežu a nesmel byť ani výstavný. 30. novembra 1776 v ňom odbavil evanjelický duchovný Michal Klein prvé Služby Božie a na nasledujúci deň bol kostol posvätený. Vtedy sa volal Nemecký evanjelický kostol.
Architektúra
upraviťKrov postavil hamburský tesár neznámeho mena a tento je z architektonickej, umeleckej i pamiatkovej stránky skvostom a je v celej Európe jedinečný. Pod valbovou strechou dômyselnej konštrukcie sa skrýva monumentálny centrálny priestor s dvoma chórmi okolo prekrytý piatimi poľami klenieb, ktoré vytvárajú kvalitný akustický priestor. Na stavbe pracovali aj projektanti R. Wimmer a palier D. Zimnach.
Oltár
upraviťPrvý raz sa na Slovensku objavil kazateľnicový oltár, oltárny obraz doň namaľoval a daroval rodák Adam Friedrich Oeser.
Organ
upraviťDnešný organ je tretím nástrojom v histórii kostola. Bol postavený r. 1923 firmou Gebrüder Rieger – Jägerndorf na návrh vtedajšieho organistu G. Rhodesa. Autorom architektonicko-výtvarného riešenia je bratislavský architekt Christian Ludwig.[2]
Referencie
upraviť- ↑ a b Pamiatkový objekt – podrobnosti [online]. Bratislava: Pamiatkový úrad SR, [cit. 2016-06-20]. Dostupné online.
- ↑ http://www.velkykostol.sk/o-nas/historia-zboru/velky-kostol/
Iné projekty
upraviť- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Veľký evanjelický kostol (Bratislava)