Veles (boh)

Veles alebo Volos bol staroslovanský boh dobytka, ochranca stád a pastierov. Bol jedným z hlavných a najstarších božstiev Slovanov, uctievaný všetkými slovanskými národmi, najviac však na Kyjevskej Rusi. Niektorí ho tiež uvádzajú ako slnečného boha pre jeho spriaznenosť s Perúnom. Je vládca mŕtvych a pán Podsvetia, ktoré si starí Slovania predstavovali ako šíre pastviny.

Spätosť s Perúnom a mýtus

V staroindickej mytológií vystupuje bytosť Valá (skrývajúci, zmocňujúci sa), ktorá kradne bohovi Indrovi dobytok, ukrýva ho v neprístupnej jaskyni a tam ho požiera. Indra skrýšu vypátra a v súboji víťazí. Podobná bytosť kradnúca dobytok (Velinas) sa vyskytuje aj v baltskej mytológií. Ruskí filológovia na základe porovnávacích štúdií zrekonštruovali mýtus o boji medzi Perúnom a Velesom.

Príčina nepriateľstva medzi Velesom a Perúnom tkvela v tom, že Veles ukradol Perúnovi syna, ženu alebo (najčastejšie) dobytok. Veles sa v podobe draka alebo hada vynára z podsvetia a po Strome sveta sa šplhá do Perúnovho nebeského sídla. Ten však naňho zošle blesky a Veles sa dá na útek, pri ktorom sa premieňa alebo skrýva za skaly, stromy, zvieratá a dokonca ľudí. Perún ho napokon zabije a z Velesovho doráňaného tela sa uvoľní lup v podobe dažďa. V odborných kruhoch je tento mýtus interpretovaný najčastejšie ako striedanie období sucha a dažďa počas roka. Obdobie sucha je spôsobené Velesovou krádežou, ktorá zakaždým uvrhne svet do chaosu. Hromy a blesky predstavujú božskú bitku a po prehre Velesa začne pršať a svet sa vracia k pôvodnému poriadku. Veles ale nezomiera, ako had si zvlieka starú kožu a mýtus sa stále opakuje.

Napriek tomu, že Veles v tomto príbehu zohráva negatívnu rolu, nebol vnímaný ako zlý boh. Jeho boj s Perúnom nepredstavuje súboj dobra a zla, ale dualistický princíp v striedaní počasia, ktorý sa opakuje každý rok.

Uctievanie

Velesa poznáme z viacerých písomných prameňov (Život sv. Vladimíra, Slovo o pluku Igorovom, Život sv. Avraama Rostovského, Nestor a iné). O rozšírení kultu Velesa svedčia aj nálezy falických symbolov, ktoré poukazujú na silu plodnosti, od ktorej záviselo rozmnožovanie stád. Centrom jeho kultu bol Novgorod, kde v určitom období dokonca prevyšoval Perúna. Bol patrónom tohto mesta. Tu ho tiež uctievali ako boha obchodu a námorníctva. Svätyne mal aj v Kyjeve a Rostove. Najčastejšie sa spodoboval ako muž s hlavou býka alebo s tromi hlavami nad sebou a rohmi. Kresťanstvo v ňom preto videlo čerta a tak dal jeho sochu knieža Vladimír v roku 988 hodiť do rieky Počajny. Pri zbere úrody, keď sa klasy viazali do snopov, často sa to nazývalo viazaním Velesovej brady. Na Velesa sa, podobne ako v prípade Perúna, aj prisahalo. Tu prestavoval ku Perúnovi ďalší protipól: zatiaľčo Perún vládol a pri porušení prísahy trestal hrubou silou, Veles predstavoval moc mágie a vinníkov trestal ťažkými chorobami.

Referencie

Růžička, J.: Slovanské bájesloví (mythologie) pro lid českoslovanský. Kníhkupectvo R. Prombergera, 1907
Pitro, M., Vokáč, P.: Bohové dávných Slovanů. Vyd. ISV, Praha, 2002
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Veles (god) na anglickej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).

Ďalšia literatúra

GAJDOŠÍKOVÁ ŠEBETOVSKÁ, Michaela. Veles : slovanské božstvo ve srovnávací perspektivě. Červený Kostelec : Pavel Mervart, 2023. 190 s. ISBN 978-80-7465-594-4.