Rostov nad Donom
Rostov nad Donom (po rusky: Ростов-на-Дону - Rostov-na-Donu) je mesto na juhu európskej časti Ruska. Leží na rieke Don, neďaleko hraníc s Ukrajinou, 46 km od pobrežia Azovského mora. Má 1 130 305 obyvateľov (2018) a je správnym centrom Rostovskej oblasti a celého Južného federálneho okruhu.
Rostov nad Donom | |||
Rostov-na-Donu Ростов-на-Дону | |||
Mesto | |||
Pohľad na mesto v roku 2009
| |||
|
|||
Štát | Rusko | ||
---|---|---|---|
Fed. štát | Federálne mesto | ||
Región | Rostovská oblasť | ||
Súradnice | 47°14′00″S 39°43′00″V / 47,23333°S 39,71667°V | ||
Rozloha | 348,5 km² (34 850 ha) | ||
Obyvateľstvo | 1 130 305 (2018) | ||
1807 | 1749 | ||
Primátor | Michail Čerňšov | ||
Wikimedia Commons: Ростов-на-Дону | |||
Webová stránka: http://www.rostov-gorod.ru/ | |||
OpenStreetMap: mapa | |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |||
Dejiny
upraviťMesto bolo založené v roku 1749, onedlho po jeho založení tu vznikla pevnosť a obchodné centrum Temernická colnica[1]. Vďaka vhodnej polohe neďaleko mora sa malé mesto okolo svojej pevnosti postupne rozširovalo. Názov Rostov-na-Donu vo svojej dnešnej podobe vznikol v roku 1796, keď sa vtedajšie mestečko rýchlo vzmáhalo a čoskoro získalo mestské privilégiá. Pomenované bolo podľa biskupa - Svätého Dimitrija Rostovského, pochádzajúceho z Rostova v Jaroslavľskej oblasti.
Vďaka silnému dopravnému ruchu na rieke Don sa rozrastalo tak rýchlo, že už roku 1928 sa sem presťahovali úrady regionálnej správy z Novočerkasska. V rámci boja komunistov proti náboženstvu, po ruskej občianskej vojne a ustanovení komunistickej vlády tu boli zborené dve kedysi dominantné katedrály - Katedrála sv. Alexandra Nevského a Katedrála sv. Juraja v Nachičevane.
V rokoch 1941 a 1942 mesto dvakrát obsadil Wehrmacht. Začiatkom 90. rokov sa tu po páde ZSSR rozrastala bieda a kriminalita. V priebehu prvého desaťčočia 21. storočia sa ekonomická a sociálna situácia v meste postupne zlepšila. Vznikali nové podniky a iné sa sem usadili z okolitých oblastí.
Počas rusko-ukrajinskej vojny bolo mesto dôležitým logistickým centrom ruských síl a sídlom južného vojenského okruhu, ktorý fakticky viedol inváziu na Ukrajinu. 23. júna 2023 sa mesta bez boja zmocnili jednotky Wagnerovej skupiny, ktorej veliteľ Jevgenij Prigožin dlhšie kritizoval ruské velenie a snažil sa zabrániť plánovanej integrácii ním vedenej súkromnej armády pod plnú kontrolu ruského ministerstva obrany. Prigožinovej jednotky následne začali postupovať na Moskvu s cieľom zosadiť vedenie armády (Šojgu, Gerasimov).[2] Upokojenie situácie nastalo až po intervencii bieloruského prezidenta Lukašenka, ktorý zaistil beztrestnosť Wagnerovej skupiny, ak odíde do Bieloruska. Jednotky sa zastavili asi 200 km od Moskvy.
Šport
upraviťV meste sídli futbalový klub FK Rostov či popredný hádzanársky klub GK Rostov-Don.
Referencie
upraviť- ↑ Temernickaja tamožňa. Boľšaja sovietskaj encyklopedia. [online]. bse.sci-lib.com, [cit. 2011-04-15]. Dostupné online. (po rusky)
- ↑ Chapter Four: Russia and Eurasia: Regional trends in 2023 158; Regional defence policy and economics 160; Ukraine: defence policy 161; Russia: defence policy and economics 164; Arms procurements and deliveries 177; Armed forces data section 178. (2024). The Military Balance, 124(1), 158–217. https://doi.org/10.1080/04597222.2024.2298592
Iné projekty
upraviť- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Rostov nad Donom