Viačeslav Viktorovič Volodin
Viačeslav Viktorovič Volodin (rus. Вячеслав Викторович Володин; * 4. február 1964, Alexejevka, Saratovská oblasť, ZSSR) je ruský politik a od 5. októbra 2016 predseda Štátnej Dumy. V rokoch 1999 – 2011 a neskôr od roku 2016 dodnes poslanec Štátnej Dumy. Od 21. decembra 2020 člen Štátnej rady Ruskej federácie. Člen predsedníctva Najvyššej rady strany Jednotné Rusko a bývalý generálny tajomník tejto strany.
| Viačeslav Viktorovič Volodin | |
| ruský politik | |
 Viačeslav Volodin v roku 2018. | |
 | |
| 10. Predseda štátnej Dumy Ruskej federácie | |
|---|---|
| Momentálne v úrade | |
| od 5. október 2016 | |
| Biografické údaje | |
| Narodenie | 4. február 1964 (60 rokov) Alexejevka, Saratovská oblasť, ZSSR |
| Odkazy | |
 | Viačeslav Viktorovič Volodin (multimediálne súbory) |
Bývalý prvý zástupca vedúceho administratívy prezidenta Ruskej federácie (27. decembra 2011 – 5. októbra 2016). Vedúci Úradu vlády Ruskej federácie – podpredseda vlády Ruskej federácie (2010 – 2011). V rokoch 2010 až 2012 bol podpredsedom vlády Ruska. Je tiež bývalým prvým zástupcom vedúceho štábu prezidentskej administratívy Ruska. Blízky spolupracovník Vladimira Putina.
Život upraviť
Volodin sa narodil 4. februára 1964 v dedine Alexejevka, Chvalynskij rajón Saratovskej oblasti, vo veľkej rodine. Jeho otec bol kapitánom riečnej flotily; zomrel ako 51-ročný v roku 1969. Po smrti otca ho vychovával nevlastný otec. Jeho sestra je zamestnankyňou poradenskej firmy a brat je vojenským dôchodcom. Všetci podľa samotného Volodina žijú v Saratovskej oblasti. Jeho matka vyštudovala Vysokú školu pedagogickú v Saratove. Po ukončení štúdia odmietla prácu v Leningrade a zostala v rodnom kraji, pretože nechcela nechať staršiu mamu samu. Pracovala ako učiteľka základnej školy na vidieckej škole.
Volodin študoval strojárstvo na Organizačno-technologickej fakulte Saratovského inštitútu mechanizácie poľnohospodárstva. V roku 1986 obhájil titul inžinier-mechanik a pracoval ako učiteľ.[1] V roku 1989 obhájil kandidátsku prácu. V rokoch 1985 – 1991 člen Komunistickej strany ZSSR.
V roku 1990 bol zvolený za poslanca mestskej dumy v Saratove. Od roku 1992 bol Volodin zástupcom vedúceho administratívy Saratova a od roku 1994 zástupca predsedu Saratovskej oblasti. V roku 1996 bol vymenovaný za zástupcu gubernátora Saratovskej oblasti.[1] V roku 1995 dokončil štúdium práva na Ruskej akadémii štátnych služieb pod vedením prezidenta Ruskej federácie (vtedy Jeľcina). V roku 1996 získal titul PhD. v právnom odbore z Petrohradského inštitútu ministerstva vnútra s prácou s názvom „Ruská ústavná entita: Problémy moci, tvorby práva a správy“.
V ruských parlamentných voľbách v roku 1999 bol kandidátom politického bloku Otečestvo – Vsia Rossija. Volodin sa po zvolení stal podpredsedom tretej Štátnej dumy a od septembra 2001 bol predsedom strany Otečestvo – Vsia Rossija, ktorý sa neskôr transformoval na stranu Jednotné Rusko.
V roku 2003 sa uchádzal o miesto vo štvrtej Štátnej Dume a bol zvolený za poslanca za volebný obvod Balakovo (Saratovská oblasť). Vo štvrtej Štátnej Dume bol opäť podpredsedom a bol zároveň vymenovaný za prvého zástupcu šéfa frakcie vládnucej strany Jednotné Rusko, ktorá bola založená v roku 2001. Od roku 2005 bol generálnym tajomníkom predsedníctva jej Rady. V roku 2007 bol zvolený do ruskej Štátnej Dumy na jej piatom zasadnutí. Do októbra 2010 bol opäť podpredsedom Dumy.
V októbri 2010 bol vymenovaný za podpredsedu vlády – vedúci administrácie Vlády Ruskej federácie. V súvislosti s výkonom tejto funkcie sa vzdal svojich poslaneckých právomocí. V septembri 2011 bol Volodin na ďalšom zjazde strany Jednotné Rusko uvoľnený z funkcie v prezídiu generálnej rady strany.
Od 27. decembra 2011 do 5. októbra 2016 pôsobil ako prvý zástupca vedúceho administratívy Prezidenta Ruskej federácie, vtedy zvoleného Vladimira Putina. Volodin je považovaný za strojcu Putinovho konzervatívneho obratu v jeho treťom funkčnom období.[2] Je súčasťou Putinovho vnútorného kruhu.[3]
V roku 2019 Volodin sprevádzal slovenského predsedu parlamentu A. Danka na Prehliadke Víťazstva v Moskve na 9. mája. Danko bol vtedy jediným zahraničným činiteľom, ktorý na prehliadku napriek bojkotu Západných krajín (kvôli vojne na Ukrajine) cestoval.[4]
V dôsledku ruskej invázie na Ukrajinu na neho USA uvalili sankcie a zmrazili jeho aktíva v USA.[5]
Referencie upraviť
- ↑ a b Volodin Viačeslav Viktorovič / Володин Вячеслав Викторович [online]. megabook.ru, [cit. 2023-03-29]. Dostupné online.
- ↑ Cluster bomb [online]. economist.com, 2016-09-15, [cit. 2023-03-29]. Dostupné online.
- ↑ Russia’s Vladimir Putin Reshuffles Inner Circle [online]. courthousenews.com, [cit. 2023-03-29]. Dostupné online.
- ↑ Danko na prehliadke sedel vedľa Volodina, podal si ruku s Putinom. TA3 (Bratislava: C.E.N.), 2019-05-09. Dostupné online [cit. 2023-03-30].
- ↑ RTVS, ČTK. USA uvalili ďalšie sankcie na Rusov vrátane rodiny hovorcu Kremľa [online]. Bratislava: Rozhlas a televízia Slovenska, 2022-03-12, [cit. 2023-03-29]. Dostupné online.
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Viačeslav Viktorovič Volodin
Zdroje upraviť
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Vyacheslav Volodin na anglickej Wikipédii a Володин, Вячеслав Викторович na ruskej Wikipédii.