Vlasta Winkelhöferová
Vlasta Winkelhöferová (* 15. január 1932, Praha – † 22. marec 2022[1]) bola česká japanologička, spisovateľka a prekladateľka.[3]
| Vlasta Winkelhöferová | |
| česká japanologička, spisovateľka a prekladateľka | |
| Narodenie | 15. január 1932 Praha, Česko-Slovensko |
|---|---|
| Úmrtie | 22. marec 2022 (90 rokov) |
| Alma mater | Filozofická fakulta Univerzity Karlovej |
| Manžel | Jan Winkelhöfer[1] |
| Deti | Jana Kyselová[2] |
Život a dielo upraviť
Po absolvovaní odboru japanológia-koreanistika na Filozofickej fakulte Univerzity Karlovej v roku 1955 tu pôsobila najskôr ako asistenka, neskôr ako odborná asistentka so zameraním na modernú japonskú literatúru, moderný jazyk a folklór. V období normalizácie nútene odišla. Uplatnenie našla v Orientálnom oddelení Štátnej jazykovej školy v Prahe.[4][1]
Spolu s Libušou Boháčkovou je spoluautorkou prvých českých dejín japonskej kultúry: Vějíř a meč – Kapitoly z dějin japonské kultury (vydané v roku 1987) a s Miroslavom Novákom dejín modernej japonskej literatúry, Japonská literatura od roku 1868.[1] Do češtiny preložila tvorbu autorov ako: K. Abe, Džun’ičiró Tanizaki, Jasunari Kawabata, Kenzaburó Óe, Jukio Mišima, N. Šiga, O. Dazai, Dž. Kinošita, Haruo Umezaki, T. Takeda. S manželom Janom Winkelhöferom napísala po pobytoch v Japonsku v 60. rokoch cestopis Sto pohledů na Japonsko.[1] Manžel Jan Winkelhöfer bol po roku 1989 veľvyslancom Česka v Japonsku.[2]
Ocenenia a členstvá upraviť
Vlasta Winkelhöferová bola členkou nasledujúcich združení: European Association for Japanese Studies, Českej orientalistickej spoločnosti, Obce prekladateľov a Obce spisovateľov. Bola tiež členkou poradného zboru (Rady) organizácie The Asiatic Society of Japan.[5]
Za svoju knihu Dějiny odívání – Japonsko bola v roku 1999 vyznamenaná Hlávkovou cenou. V roku 2012 jej bola udelený Rád vychádzejúceho slnka so zlatými lúčmi a rozetou, čo je druhé najvyššie vyznamenanie Japonska udelované cudzincom.[6] V roku 2013 získala striebornú pamätnú medailu Senátu.[2]
Referencie upraviť
- ↑ a b c d e Databazeknih.cz. Vlasta Winkelhöferová [online]. databazeknih.cz, [cit. 2022-03-23]. Dostupné online.
- ↑ a b c ČTK. Zemřela přední česká japanoložka Vlasta Winkelhöferová [online]. seznamzpravy.cz, [cit. 2022-03-23]. Dostupné online.
- ↑ Osudy Vlasty Winkelhöferové [online]. Praha: Český rozhlas, 2016-03-14, [cit. 2017-06-26]. Dostupné online. Archivované 2020-04-10 z originálu.
- ↑ WINKELHÖFEROVÁ, Vlasta. Vrátka z bambusu : sbírka próz japonských spisovatelů 20. století. 1. vyd. V Praze : Sdružení Kontinenty, 2012. 197 s. ISBN 978-80-904695-1-8.
- ↑ KDO BYL KDO - čeští a slovenští orientalisté, afrikanisté a iberoamerikanisté [online]. nakladatelství LIBRI, 1999, [cit. 2015-06-14]. Dostupné online. Archivované 2015-10-16 z originálu.
- ↑ Vlasta Winkelhöferová, Češka s Řádem vycházejícího slunce od japonského císaře. Lidovky.cz (Praha: MAFRA), 2012-11-25. Dostupné online [cit. 2014-05-25]. ISSN 1213-1385.
Zdroj upraviť
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Vlasta Winkelhöferová na českej Wikipédii.