Vodojem Trnava
Vodojem v Trnave je významné architektonické dielo v Trnave. Autorom projektu (1941) je prof. Ing. arch. Emil Belluš (1899 – 1979). Statiku riešil prof. Karel Havelka. Vodojem bol vybudovaný v rokoch 1942 – 1946. Do prevádzky bol odovzdaný v roku 1954.
Vodojem Trnava | |
vodárenská veža | |
Štát | Slovensko |
---|---|
Región | Trnavský |
Okres | Trnava |
Mesto | Trnava |
Súradnice | 48°23′06″S 17°36′06″V / 48,384932°S 17,601718°V |
Výška | 50 m |
Autori | Emil Belluš, Karel Havelka |
Vznik | 1954 |
Národná kultúrna pamiatka SR | |
ÚZPF[1] | |
- číslo | 207-11101/0 |
Poloha v rámci Slovenska
| |
Poloha v rámci Trnavského kraja
| |
Wikimedia Commons: Vodojem Trnava | |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Situovanie upraviť
Vodárenská veža s vodojemom, s čerpacou stanicou, bazénom a areálom sa nachádza vo východnej časti mesta Trnava, je zasadená do umelo koncipovanej oázy a je dobrým prejavom autorovej vynaliezavosti. Svojou výškou 50 metrov tvorí jednu z dominánt mesta Trnava. Vstup do areálu je z Bučianskej cesty. Areál je po celom obvode oplotený a má tvar trojuholníka s rozmermi 447 m, 493 m a 208 m. Táto oplotená plocha predstavuje spolu 5,3676 ha a je zároveň ochranným pásmom vodného zdroja.
Konštrukčné riešenie upraviť
Šesť železobetónových nosných stĺpov zviazaných skružami nesie plný valec vodnej nádrže. Valec uprostred stĺpov ukrýva technické schodisko a vodovodné potrubia. V plášti valca sú menšie obdĺžnikové okná. Podobný motív sa opakuje aj v hornej časti nádrže, kde okná osvetľujú okružnú chodbu. Vežička na vrchole – laterna slúži na vetranie a osvetlenie. Hornú časť vodojemu sprístupňujú technické rebríky. Objem vodojemu je 1 200 m³ a výška hladiny vody je 8,0 m.
Architektonický výraz upraviť
Jednoosová vertikálna kompozícia je nápadito vymodelovaná, založená na optickom dynamizujúcom efekte a gradovanom kontraste plných a perforovaných hmôt a plôch. Plasticitu podčiarkujú typické bellušovské rímsy.
Filozofia upraviť
Skulpturálna impozantnosť tohto technického diela spočíva najmä v kontraste plnej hmoty nádrže a odľahčenej zostavy nosnej časti. Emil Belluš dokázal sebaisto formovať aj tie časti konštrukcie, ktorým sa zvykne pripisovať výlučne konštrukčná funkcia. Toto dielo vo svojej kategórii je príkladom brilantnej architektúry.
Galéria upraviť
-
Trnavský vodojem
-
Vodojem v noci
-
Belušov vodojem
-
Belušov vodojem
Referencie upraviť
- ↑ Pamiatkový objekt – podrobnosti [online]. Bratislava: Pamiatkový úrad SR. Dostupné online.
Použitá literatúra upraviť
Iné projekty upraviť
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Vodojem Trnava