Vodojem Trnava

Vodojem v Trnave je významné architektonické dielo v Trnave. Autorom projektu (1941) je prof. Ing. arch. Emil Belluš (1899 – 1979). Statiku riešil prof. Karel Havelka. Vodojem bol vybudovaný v rokoch 1942 – 1946. Do prevádzky bol odovzdaný v roku 1954.

Vodojem Trnava
vodárenská veža
Štát	Slovensko
Región	Trnavský
Okres	Trnava
Mesto	Trnava
Súradnice	48°23′06″S 17°36′06″V
Výška	50 m
Autori	Emil Belluš, Karel Havelka
Vznik	1954
Národná kultúrna pamiatka SR
ÚZPF
- číslo	207-11101/0
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Trnavského kraja
Wikimedia Commons: Vodojem Trnava
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Situovanie

Vodárenská veža s vodojemom, s čerpacou stanicou, bazénom a areálom sa nachádza vo východnej časti mesta Trnava, je zasadená do umelo koncipovanej oázy a je dobrým prejavom autorovej vynaliezavosti. Svojou výškou 50 metrov tvorí jednu z dominánt mesta Trnava. Vstup do areálu je z Bučianskej cesty. Areál je po celom obvode oplotený a má tvar trojuholníka s rozmermi 447 m, 493 m a 208 m. Táto oplotená plocha predstavuje spolu 5,3676 ha a je zároveň ochranným pásmom vodného zdroja.

Konštrukčné riešenie

Šesť železobetónových nosných stĺpov zviazaných skružami nesie plný valec vodnej nádrže. Valec uprostred stĺpov ukrýva technické schodisko a vodovodné potrubia. V plášti valca sú menšie obdĺžnikové okná. Podobný motív sa opakuje aj v hornej časti nádrže, kde okná osvetľujú okružnú chodbu. Vežička na vrchole – laterna slúži na vetranie a osvetlenie. Hornú časť vodojemu sprístupňujú technické rebríky. Objem vodojemu je 1 200 m³ a výška hladiny vody je 8,0 m.

Architektonický výraz

Jednoosová vertikálna kompozícia je nápadito vymodelovaná, založená na optickom dynamizujúcom efekte a gradovanom kontraste plných a perforovaných hmôt a plôch. Plasticitu podčiarkujú typické bellušovské rímsy.

Filozofia

Skulpturálna impozantnosť tohto technického diela spočíva najmä v kontraste plnej hmoty nádrže a odľahčenej zostavy nosnej časti. Emil Belluš dokázal sebaisto formovať aj tie časti konštrukcie, ktorým sa zvykne pripisovať výlučne konštrukčná funkcia. Toto dielo vo svojej kategórii je príkladom brilantnej architektúry.

Galéria

• 
  Trnavský vodojem
• 
  Vodojem v noci
• 
  Belušov vodojem
• 
  Belušov vodojem

Použitá literatúra

1. Dulla M., Moravčíková H.: Architektúra Slovenska v 20. storočí, Bratislava, Slovart 2002
2. Dulla M. a kol.: Majstri architektúry, Bratislava, Perfekt 2005
3. Arch. prof. Emil Belluš Bratislava, STU FA, Spolok architektov Slovenska 1999

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Vodojem Trnava

Externé odkazy

• http://stavebnictvoabyvanie.sk/inc^{[nefunkčný odkaz]}
• http://www.casopisasb.sk/web/sk/clanky/2155/emil-belus-kolonadovy-most-v-piestanochyprof Archivované 2008-05-13 na Wayback Machine
• http://www.e-obce.sk/clanky/226.htm^{[nefunkčný odkaz]}