Vodojem v Trnave je významné architektonické dielo v Trnave. Autorom projektu (1941) je prof. Ing. arch. Emil Belluš (1899 – 1979). Statiku riešil prof. Karel Havelka. Vodojem bol vybudovaný v rokoch 1942 – 1946. Do prevádzky bol odovzdaný v roku 1954.

Vodojem Trnava
vodárenská veža
Štát Slovensko Slovensko
Región Trnavský
Okres Trnava
Mesto Trnava
Súradnice 48°23′06″S 17°36′06″V / 48,384932°S 17,601718°V / 48.384932; 17.601718
Výška 50 m
Autori Emil Belluš, Karel Havelka
Vznik 1954
Štátny znak SRNárodná kultúrna pamiatka SR
ÚZPF[1]
 - číslo 207-11101/0
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Trnavského kraja
Poloha v rámci Trnavského kraja
Wikimedia Commons: Vodojem Trnava
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Situovanie upraviť

Vodárenská veža s vodojemom, s čerpacou stanicou, bazénom a areálom sa nachádza vo východnej časti mesta Trnava, je zasadená do umelo koncipovanej oázy a je dobrým prejavom autorovej vynaliezavosti. Svojou výškou 50 metrov tvorí jednu z dominánt mesta Trnava. Vstup do areálu je z Bučianskej cesty. Areál je po celom obvode oplotený a má tvar trojuholníka s rozmermi 447 m, 493 m a 208 m. Táto oplotená plocha predstavuje spolu 5,3676 ha a je zároveň ochranným pásmom vodného zdroja.

Konštrukčné riešenie upraviť

Šesť železobetónových nosných stĺpov zviazaných skružami nesie plný valec vodnej nádrže. Valec uprostred stĺpov ukrýva technické schodisko a vodovodné potrubia. V plášti valca sú menšie obdĺžnikové okná. Podobný motív sa opakuje aj v hornej časti nádrže, kde okná osvetľujú okružnú chodbu. Vežička na vrchole – laterna slúži na vetranie a osvetlenie. Hornú časť vodojemu sprístupňujú technické rebríky. Objem vodojemu je 1 200 m³ a výška hladiny vody je 8,0 m.

Architektonický výraz upraviť

Jednoosová vertikálna kompozícia je nápadito vymodelovaná, založená na optickom dynamizujúcom efekte a gradovanom kontraste plných a perforovaných hmôt a plôch. Plasticitu podčiarkujú typické bellušovské rímsy.

Filozofia upraviť

Skulpturálna impozantnosť tohto technického diela spočíva najmä v kontraste plnej hmoty nádrže a odľahčenej zostavy nosnej časti. Emil Belluš dokázal sebaisto formovať aj tie časti konštrukcie, ktorým sa zvykne pripisovať výlučne konštrukčná funkcia. Toto dielo vo svojej kategórii je príkladom brilantnej architektúry.

Galéria upraviť

Referencie upraviť

  1. Pamiatkový objekt – podrobnosti [online]. Bratislava: Pamiatkový úrad SR. Dostupné online.

Použitá literatúra upraviť

  1. Dulla M., Moravčíková H.: Architektúra Slovenska v 20. storočí, Bratislava, Slovart 2002
  2. Dulla M. a kol.: Majstri architektúry, Bratislava, Perfekt 2005
  3. Arch. prof. Emil Belluš Bratislava, STU FA, Spolok architektov Slovenska 1999

Iné projekty upraviť

Externé odkazy upraviť