Vojenský materiál sú hmotné veci slúžiace na zabezpečenie potrieb a úloh ozbrojených síl.[1]

Vojenský materiál ANZAC-ubitke o Gallipoli (máj 1915)

Patrí k nim „výzbroj a technika, munícia, muničné elementy, trhaviny, stroje, prístroje a zariadenia vrátane príslušenstva a náhradných dielov, agregáty, palivá, pohonné hmoty, mazivá a prevádzkové hmoty, výstroj, potraviny, liečivá, suroviny, kovový a nekovový odpad, obehové materiály, učebné a výcvikové pomôcky, inventár, knižné fondy odborných, vedeckých a osvetových knižníc, kancelárske stroje a potreby, vnútorné zariadenia vojenských budov, výpočtová technika, umelecké diela (pokiaľ nie sú pevnou vecí v múzeách a pamiatkových objektoch), laboratórne a služobné zvieratá a pod.“, ako aj „stroje a zariadenia, ktoré neboli zahrnuté do rozpočtu stavieb (investícií) a výpočtová technika pre výcvik, riadenia a vedenie ozbrojeným silám“.[1][2]

Referencie

upraviť
  1. a b Logistika : Názvoslovná norma 50 0001, Trenčín: Ozbrojené sily Slovenskej republiky, 1997 . Zdroj: Vallo, Dušan; et al. (2004), „VOJENSKÝ MATERIÁL“, Vojenský terminologický a výkladový slovník, [Bratislava]: Ing. Igor Kvasnica, str. 230, ISBN 80-89018-63-7 
  2. Porovnaj: § 4 zákona č. 179/1998 Z. z. o obchodovaní s vojenským materiálom a o doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov