Volga (automobil)

Volga (rus. Волга) bola značka automobilov vyrábaná ruskou (predtým sovietskou) firmou GAZ (Gorkovskij avtomobiľnyj zavod). Názov je odvodený od ruskej rieky Volga.

Logo „Volga“ na modeli GAZ-24 Volga

Pod značkou Volga bolo vyrobených viacero modelov. Posledným modelom Volgy bola „Volga - Siber“ predstavená 29. augusta 2007 na autosalóne „Interavto-2007“ v Moskve.výroba sa skočila v roku 2010

Prehľad základných modelov VolgaUpraviť

  • GAZ-21 „Volga“
  • GAZ-24 „Volga“
  • GAZ-3102 „Volga“
  • GAZ-3101 „Volga“
  • GAZ-31029 „Volga“
  • GAZ-31022 „Volga“
  • GAZ-3105 „Volga“
  • GAZ-3110 „Volga“
  • GAZ-310221 „Volga“
  • GAZ-3111 „Volga“
  • GAZ-31105 „Volga“
  • GAZ-311055 „Volga“
  • Volga Siber

GAZ-21 „Volga“Upraviť

 
GAZ-21 Volga; tretí typ (1962-70)
 
GAZ-21C Volga

Prvým modelom s názvom Volga bol GAZ-21 „Volga“. Začal sa vyrábať koncom roka 1956 v závode v sovietskom meste Gorkij a jeho produkcia bola ukončená až v roku 1970. Počas tohto obdobia prešiel model viacerými úpravami konštrukcie, karosérie i vnútorného vybavenia. Za 14 rokov bolo celkovo vyrobených takmer 639 tisíc kusov týchto automobilov[1]. Sovietski dizajnéri v tomto modeli spojili európsku a americkú konštrukčnú školu, čo oceňovali mnohí odborníci. Napr. britský časopis „The Autocar“ v r. 1960 po testovaní Volgy GAZ-21K opísal tento automobil ako čisto sovietsky originál, ktorý je štýlovou zmesou súčasných amerických a európskych vplyvov („...the Volga is entirely of Russian origin ... styling of the Volga is a blend of recent American and European influences...“)[2].

Išlo o jeden z prvých sovietskych automobilov masovo vyvážaných do zahraničia. V r. 1958 získala Volga GAZ-21 spolu s ďalším automobilom GAZ-13 cenu Grand Prix na výstave Expo v Bruseli. Dodnes patrí medzi legendy sovietskych automobilov uznávané nielen v Rusku, ale aj vo svete.

Maximálna rýchlosť Volgy GAZ-21 bola 130 km/h, rýchlosť z nuly na 100 km/h dosiahla za 34 sekúnd. Okrem štandardného vyhotovenia sa vyrábali aj modifikácie [3].

PoužitieUpraviť

Volgy boli len málo využívané v osobnej preprave fyzických osôb. Predovšetkým to boli autá využívané v mnohých podnikoch a štátnych organizáciách. Veľká časť produkcie bola vyrobená ako vozidlá taxislužby, ktoré sa používali predovšetkým v najväčších mestách ZSSR - Moskva, Leningrad, Kyjev.[4]. Volgy však boli často využívané ako vozidlá taxislužby aj v zahraničí. Okrem „socialistického bloku“ veľké množstvo týchto vozidiel jazdilo v Grécku, Holandsku, Belgicku, Fínsku i Nórsku. Podľa údajov stránky www.home.no [1] v Nórsku koncom 50-tych a v prvej polovici 60-tych rokov 20. storočia bola Volga absolútnym lídrom na trhu automobilov pre taxislužby, dokonca v roku 1958 bol každý štvrtý taxík v Nórsku práve Volga. Sovietsky výrobca však nedokázal udržať krok s modernizačnými trendmi a stúpajúcimi nárokmi „západného sveta“ a svoje pozície v západnej Európe prenechal svojim západným konkurentom.

Volgy patrili aj do autoparku silových rezortov ZSSR - milície, dopravnej polície, KGB a podobne.

Volga Jurija GagarinaUpraviť

Prvý človek vo vesmíre, sovietsky kozmonaut Jurij Alexejevič Gagarin dostal svoje prvé auto ako dar od vlády Sovietskeho zväzu v roku 1961. Bola to Volga GAZ-21 (typ 3) čiernej farby s modrým interiérom a evidenčným číslom „78-78 MOD“.[5]

GAZ-24 „Volga“Upraviť

 
GAZ-24 Volga

Úspešná Volga GAZ-21 začala už začiatkom šesťdesiatych rokov 20. storočia predovšetkým morálne zastarávať. Dizajn bol nemoderný, technické parametre nedostatočné. Pod vedením hlavného konštruktéra A. M. Nevzorova a dizajnérov L. I. Cikolenka a N. I. Kirejeva vznikol nový model, ktorý mal byť náhradou za Volgu GAZ-21. GAZ-24 „Volga“ bol nový model osobného automobilu vyššej strednej triedy, v ZSSR sa toto auto s obľubou označoval prezývkou „Dvadcaťčetvjorka“ (podľa čísla modelu). Volga GAZ-24 sa vyznačovala čistotou foriem, veľkosťou, priestrannosťou, bola znakom prestíže. Masová výroba tohoto modelu bola spustená v roku 1970[3] a ukončená v roku 1986. Po výraznej modifikácii, ktorá sa premietla do modelu GAZ-24-10 „Volga“ bola výroba definitívne ukončená v roku 1992. Volga GAZ-24 je jedným z najdlhšie vyrábaných áut v socialistickom bloku.

Aj tento model získal pri svojom uvedení niekoľko medzinárodných ocenení, spomeňme zlaté medaily na medzinárodných veľtrhoch v Plovdive (r. 1969) a v Lipsku (r.1970)[3].

Volga GAZ-24 mala motor s výkonom 98 koní, maximálnu rýchlosť 140 km/h a zrýchlenie z nuly na 100 km/h dosiahla za 23 sekúnd[3]. V porovnaní s predchádzajúcou Volgou bola najpodstatnejším technickým vylepšením štvorstupňová plne synchronizovaná prevodovka.

ModifikácieUpraviť

 
GAZ-24 Volga vo farbách Verejnej bezpečnosti

Volga GAZ-24 bola v priebehu rokov vyrábaná v rôznych modifikáciách, ktoré sa od seba odlišovali niektorými technickými parametrami, alebo celkovou úpravou výzoru. Stručný prehľad a charakteristika jednotlivých modifikácií[6]:

  • GAZ 24-01 - vyrábaná v r. 1970-1971 určená výhradne pre taxislužbu, mala motor ZMZ-24-01 na nízkooktánový benzín A-76 (oktánové číslo 76), špeciálnu „kockovanú“ úpravu kapoty, zelené svetlo „voľný“, predel interiéru, taxameter, 5 osôb;
  • GAZ 24-02 - verzia kombi môže byť vybavená treťou radou sedadiel, zosilnenými pneumatikami a zadnými listovými perami, 7 osôb;
  • GAZ 24-03 - sanitka postavená na základe modelu GAZ 24-02; auto má navyše kúrenie pre zadnú časť, maják a bodové vyhľadávacie svetlo, 4 osoby + 1 na ležadle
  • GAZ 24-04 - vyrábaná pre taxislužbu, motor ZMZ-24-01 na nízkooktánový benzín A-76 (oktánové číslo 76), špeciálnu „kockovanú“ úpravu kapoty, zelené svetlo „voľný“, predel interiéru, taxameter, inak rovnaká ako model GAZ 24-02;
  • GAZ 24-07 - vyrábaná pre taxislužbu, pohon na LPG;
  • GAZ 24-24 - vyrábaná pre bezpečnostné zložky, modifikovaný pohon, trojstupňová automatická prevodovka, hydraulický posilňovač riadenia, maximálna rýchlosť 170 km/h;
  • GAZ 24-54 - exportná modifikácia volantu napravo (vyrobených do 100 kusov);
  • GAZ 24-76 a 77 - exportná modifikácia pre krajiny Beneluxu s dieselovým motorom (Indenor) značky Peugeot (neskôr Ford) (vyrábaná od r. 1976)

GAZ-3102 „Volga“Upraviť

V poradí ďalším modelom fabriky GAZ s názvom Volga bol model GAZ 3102 „Volga“, ktorý sa vyrábal od r.1982 do r.2009. Tento model odrážal potrebu modernizovať v sedemdesiatych rokoch pomaly prekonanú Volgu GAZ-24.

GAZ-3105 „Volga“Upraviť

GAZ 3105 „Volga“ bol vyrábaný v malej sérii ako automobil pre reprezentačné účely predstaviteľov štátu a Komunistickej strany Sovietskeho zväzu.

Volga SiberUpraviť

posledným modelom s názvom Volga bola Volga Siber, ktorá bola verejnosti oficiálne predstavená 29. augusta 2007 na autosalóne „Interavto-2007“ v Moskve. Išlo o osobný automobil strednej triedy s karosériou typu sedan.výroba bola koncom roku 2010 kvôli slabému predaju ukončená.

Pozri ajUpraviť

ReferencieUpraviť

  1. Первая Волга – ГАЗ 21 [online]. www.cars-retro.ru, 12.02.2008, [cit. 2011-04-18]. Dostupné online. (v ruštine)
  2. Snímka článku na stránke časopisu „The Autocar“
  3. a b c d История [online]. www.gazgroup.ru, [cit. 2011-04-18]. Dostupné online. (v ruštine)
  4. ТАУРИТ, Г.. Машины, которые мы ждём [online]. Огонёк, 1957, [cit. 2011-04-18]. Dostupné online. (v ruštine)
  5. На чем ездил первый в мире космонавт Юрий Гагарин [online]. www.cars-retro.ru, 03.05.2008, [cit. 2011-04-18]. Dostupné online. (v ruštine)
  6. REINTHALER, Ruda. 24 VOLHA [online]. www.gazklub.cz, 13.11.2005, [cit. 2011-04-19]. Dostupné online. (v češtine)