Wai
Wai (thaj. ไหว้; výslovnosť: [wâai]) je tradičný thajský pozdrav spočívajúci v miernom úklone s rukami zopätými pred hruďou až pred bradou, pričom prsty ruky sú takmer vyrovnané a smerujú nahor.
![](http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/5/56/%E0%B8%84%E0%B8%93%E0%B8%B0%E0%B8%A3%E0%B8%B1%E0%B8%90%E0%B8%9A%E0%B8%B2%E0%B8%A5%E0%B8%88%E0%B8%B0%E0%B8%97%E0%B8%B3%E0%B8%9A%E0%B8%B8%E0%B8%8D_5_%E0%B8%A8%E0%B8%B2%E0%B8%AA%E0%B8%99%E0%B8%B2%E0%B9%80%E0%B8%9E%E0%B8%B7%E0%B9%88%E0%B8%AD%E0%B8%84%E0%B8%A7%E0%B8%B2%E0%B8%A1%E0%B9%80%E0%B8%9B%E0%B9%87%E0%B8%99%E0%B8%AA%E0%B8%B4%E0%B8%A3%E0%B8%B4%E0%B8%A1%E0%B8%87%E0%B8%84%E0%B8%A5%E0%B9%81%E0%B8%81%E0%B9%88%E0%B8%9B%E0%B8%A3%E0%B8%B0%E0%B9%80%E0%B8%97%E0%B8%A8_-_Flickr_-_Abhisit_Vejjajiva_%282%29.jpg/220px-thumbnail.jpg)
Pozdrav má viacero obmien, v závislosti od sociálneho postavenia zdraviacich sa. Sociálne nižšie postavená alebo mladšia osoba sa zdraví ako prvá, pričom spojené dlane drží vyššie, dlhšie a jej úklon je hlbší. Sociálne vyššia postavená osoba na pozdrav reaguje v závislosti od svojho postavenia. Vzhľadom na to, že k budhistickým mníchom thajská spoločnosť prechováva najvyššiu úctu, títo na pozdrav nereagujú. Taktiež sa vo všeobecnosti takto nezdraví deťom ani obslužnému personálu (čašníkom, pouličným predavačom ap.).[1][2]
Wai má pôvod v starobylom pozdrave, ktorým zdraviaci sa dávali najavo, že nedržia zbraň.[2]
Referencie
upraviť- ↑ Smith, Harold Eugene; Nieminen, Gayla S.; Win, May Kyi (2005), „greeting“, Historical Dictionary of Thailand, Lanham, MD; Toronto; Oxford: Scarecrow Press, str. 122, ISBN 978-0-8108-5396-6
- ↑ a b Cornwel-Smith, Philip; Forbes, Andrew; Forsyth, Tim; Harrison, Rachel; Henley, David; Hoskin, John; Pattison, Gavin; Rigg, Jonathan; a kol. (2012), Thailand ([9th] rev. ed. vyd.), London: Dorling Kindersley, str. 478, ISBN 978-1-4053-7069-1, https://books.google.nl/books?id=yJwEzGH5TqUC&pg=PA478, dost. 2022-07-17