Wikipédia

Wu Pang-kuo

čínsky komunistický politik

Wu Pang-kuo (čín. 吴邦国, pchin-jin: Wú Bāngguó; * 24. júl 1941, Pching-pa, Kuej-čou[chýba zdroj] – † 8. október 2024, Peking[1]) bol čínsky komunistický politik, ktorý pôsobil desať rokov ako predseda čínskeho parlamentu v oficiálnej pozícii predsedu Stáleho výboru Všečínskeho zhromaždenia ľudových zástupcov. Predtým pôsobil vo funkciách vicepremiéra Číny a predsedu šanghajskej organizácie Komunistickej strany Číny.

Wu Pang-kuo
Wu Pang-kuo
Bývalý predseda Stáleho výboru Všečínskeho zhromaždenia ľudových zástupcov Čínskej ľudovej republiky
V úrade
15. marec 2003 – 14. marec 2013
Predchodca Li Pcheng Čang Te-ťiang Nástupca
Bývalý Vicepremiér Čínskej ľudovej republiky
V úrade
18. marec 1995 – 16. marec 2003
PremiérLi Pcheng
Ču Žung-ťi
Biografické údaje
Narodenie24. júl 1941
Pching-pa, Kuej-čou, Čína
Úmrtie8. október 2024 (83 rokov)
Peking
Politická stranaKomunistická strana Číny
ProfesiaPolitik
Odkazy
Spolupracuj na CommonsWu Pang-kuo
(multimediálne súbory)

Pôvodne technik v továrni na elektroniku sa vypracoval na jej riaditeľa, potom prešiel do politiky. Pôsobil vo vedení šanghajskej organizácie Komunistickej strany Číny, od roku 1991 viedol stranícku organizáciu v Šanghaji ako tajomník šanghajského mestského výboru KS Číny (1991 – 1994), zastával funkciu tajomníka sekretariátu ÚV KS Číny (1992 – 1997) a predsedu stáleho výboru Všečínskeho zhromaždenia ľudových zástupcov (2003 – 2013), súčasne bol členom vedenia KS Číny ako člen politbyra (1992 – 2012) a jeho stáleho výboru (2002 – 2012).

Život

upraviť

Wu Pang-kuo sa narodil 12. júla 1941 v okrese Pching-pa v provincii Kuej-čou, rod Wu pochádzal z okresu Fej-tung v provincii An-chuej. Jeho otec vyučoval na vojenskej škole. V roku 1960 začal študovať rádioelektroniku na univerzite Čching-chua v Pekingu, ktorú absolvoval v roku 1967.[2] Medzitým v roku 1964 vstúpil do Komunistickej strany Číny. Po ukončení štúdia nastúpil ako robotník a technik do šanghajskej továrne na elektrónky č. 3, v nasledujúcich rokoch postupoval vyššie až na zástupcu vedúceho a vedúceho technického úseku (do 1976), námestníka riaditeľa a riaditeľa továrne (1976 – 1978).[2] V roku 1978 bol poverený funkciou zástupcu riaditeľa Šanghajskej spoločnosti elektronických súčiastok, potom zástupca riaditeľa Šanghajskej spoločnosti elektrónok. V rokoch 1981 – 1983 pracoval ako zástupca tajomníka Šanghajského úradu pre meracie prístroje, prístroje a telekomunikácie. Na XII. zjazde KS Číny v septembri 1982 bol zvolený kandidátom ústredného výboru (znovuzvolený na XIII. zjazde v roku 1987).[2]

Roku 1983 prešiel do straníckeho aparátu, keď v stálom výbore šanghajského mestského výboru KS Číny zodpovedal za otázky vedy a techniky. V rokoch 1985 – 1991 bol zástupcom tajomníka šanghajského mestského výboru KS Číny a od roku 1991 viedol šanghajských komunistov ako tajomník šanghajského mestského výboru KS Číny.[2] Vo vedení Šanghaja úzko spolupracoval s Ťiang Ce-minom, starostom (1985 – 1988) a tajomníkom straníckej organizácie (1987 – 1989) a Ču Žung-ťim, nástupcom Ťianga v oboch funkciách. Bol preto počas svojho ďalšieho pôsobenia vo vysokých funkciách všeobecne považovaný za člena „šanghajskej skupiny“ a spolupracovníka Ťiang Ce-mina, s celkovo konzervatívnym prístupom k reformám.[3]

Na XIV. zjazde KS Číny v októbri 1992 bol zvolený do ústredného výboru a následne aj za člena politbyra. V septembri 1994 bol preložený zo Šanghaja do Pekingu na miesto tajomníka sekretariátu ÚV KS Číny a v marci 1995 sa stal podpredsedom štátnej rady (vlády) pre priemysel a štátne podniky.[2] Na XV. zjazde KS Číny v septembri 1997 bol potvrdený v politbyre (ale nie v sekretariáte) a pri zostavovaní novej vlády v marci 1998 zostal vo funkcii podpredsedu vlády.[2]

Na XVI. zjazde KS Číny v novembri 2002 sa dostal medzi najvyššiu mocenskú elitu v krajine, keď zaujal druhé miesto v stálom výbore politbyra, čím zaujal druhé miesto v Komunistickej strane Číny, hneď za generálnym tajomníkom Chu Ťin-tchaom.[3] Následne pri reorganizácii štátnych orgánov v novom funkčnom období v marci 2003 bol zvolený za predsedu stáleho výboru Všečínskeho zhromaždenia ľudových zástupcov (parlamentu).[2] V spomínaných funkciách a úradoch zostal aj po XVII. zjazde KS Číny v októbri 2007, resp. po ustanovujúcom zasadnutí Všečínskeho zhromaždenia ľudových zástupcov ďalšieho funkčného obdobia v marci 2008.[2] Ako predseda stáleho výboru Všečínskeho zhromaždenia ľudových zástupcov obhajoval politiku „piatich nie“: nie mnohostranickým voľbám, nie pluralizmu, nie oddeleniu moci, nie federalizmu, nie privatizácii.[3] V oblasti pracovnej morálky sa držal zásady „troch nikdy“ – nikdy nebyť lenivý, nikdy sa nevyhýbať zodpovednosti a nikdy nevyhľadávať osobný prospech.[4]

Na XVIII. zjazde KS Číny v novembri 2012 odišiel zo straníckych funkcií a v marci 2013 s uplynutím funkčného obdobia skončil aj vo Všečínskom zhromaždení ľudových zástupcov.[3] Vo funkcii predsedu stáleho výboru zhromaždenia ho vystriedal Čang Te-ťiang.

Referencie

upraviť
  1. ↑ DANG, Yuanyue. Wu Bangguo, formerly China’s No 2 official, dies at age 83. South China Morning Post (Hong Kong: SCMP Publishers), 2024-10-08. Dostupné online [cit. 2024-10-08].
  2. ↑ a b c d e f g h Wu Bangguo [online]. . Dostupné online. (anglicky)
  3. ↑ a b c d Historical Dictionary of the People's Republic of China. [s.l.] : [s.n.]. ISBN 9781442264694. S. 633.
  4. ↑ TASR. Novým predsedom čínskeho parlamentu sa stal Wu Pang-kuo. SME (Bratislava: Petit Press), 2003-03-15. Dostupné online [cit. 2024-10-08]. ISSN 1335-4418.

Iné projekty

upraviť
  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Wu Pang-kuo

Zdroj

upraviť

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Wu Pang-kuo na českej Wikipédii.

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Wu_Pang-kuo&oldid=7923060“