Záporožská jadrová elektráreň
Súradnice: 47°30′30″S 34°35′04″V / 47,508333°S 34,584444°V
Záporožská jadrová elektráreň (ukr. Запорізька атомна електростанція) je jadrová elektráreň na Ukrajine.
S celkovým inštalovaným výkonom 6 000 MW je najväčšou jadrovou elektrárňou Európy a s čistým výkonom 6 x 950 MW je piata najväčšia na svete.[1][2][3] Vyrába viac než polovicu ukrajinskej elektriny z jadra a viac než 20% celkovej ukrajinskej elektriny.[4][2] Jej prevádzkovateľom je štátna spoločnosť Enerhoatom.[4]
Technické údaje upraviť
Elektráreň má 6 reaktorov typu VVER-1000.[5] Na chladenie využíva vodu z Kachovskej priehrady na rieke Dneper.[4]
Elektráreň má vyššiu úroveň bezpečnosti ako Černobyľská ako aj iný typ reaktorov.[6] Mark Wenman z Imperial College London uviedol, že „elektráreň má relatívne moderný dizajn reaktora a základné komponenty reaktora sú umiestnené vo vnútri silnej oceľovo-železobetónovej budovy, ktorá dokáže odolať extrémnym vonkajším udalostiam či už prírodným alebo umelým ako náraz lietadla či výbuch.“[6]
Dejiny upraviť
Výstavba elektrárne začala 1. apríla 1981, prvý blok bol spustený v novembri 1984, posledný šiesty v roku 1995.[4]
Ruská invázia na Ukrajinu upraviť
Počas ruskej invázie na Ukrajinu bola elektráreň priamo zasiahnutá ruskými silami 4. marca 2022. Po ostreľovaní vznikol požiar.[1][3] Dana Drábová, šéfka českého úradu pre jadrovú bezpečnosť ubezpečila, že po útoku sa nedeje nič závažného z pohľadu jadrovej bezpečnosti.[3]
Ruské jednotky sa k mestu Enerhodar priblížili 2. marca, ale civilné obyvateľstvo ich k elektrárni nepustilo.[2] Ruské jednotky elektráreň napadli okolo polnoci. Ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí informovalo, že bol zasiahnutý jeden zo šiestich blokov elektrárne. Nebolo hneď zrejmé či boje spôsobili obete.[2] Požiar objektu pre nácvik havarijných situácií sa po hodine podarilo uhasiť.[3] Zasiahnutý blok je podľa hovorcu elektráne v renovácii a teda odstavený, obsahoval však jadrové palivo.[3] V čase zásahu pracoval len jeden blok, na približne 60% nominálneho výkonu.[5][6]
Dana Drábová, šéfka českého úradu pre jadrovú bezpečnosť po útoku vyhlásila, že ruské jednotky porušili Ženevské konvencie.[2][3] Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyhlásil, že ak v elektrárni dôjde k výbuchu, „bude to koniec všetkých, koniec Európy, evakuácia Európy. Ruské vojská môže zastaviť iba okamžitá európska akcia. Žiadna krajina na svete nikdy neostreľovala jadrové bloky.“[1] Kvôli situácii v elektrárni telefonovali americký prezident Joe Biden, britský priemér Boris Johnson a kanadský priemiér Justin Trudeau s ukrajinským prezidentom Zelenskym.[2] Johnson chcel kvôli útoku zvolať mimoriadne zasadnutie Bezpečnostnej rady OSN.[3]
Cieľom Rusov malo pravdepodobne byť obsadenie elektrárne, nie jej zničenie.[6] Počas invázie na Ukrajinu ruské jednotky tiež obsadili Černobyľskú elektráreň.[3]
Referencie upraviť
- ↑ a b c Rusi zasiahli jeden z blokov Záporožskej jadrovej elektrárne, radiácia je nateraz bezpečná. Denník N (Bratislava: N Press), 2022-03-04. Dostupné online [cit. 2022-03-05]. ISSN 1339-844X.
- ↑ a b c d e f Požár v Záporožské JE, který vypukl při ruském útoku, se podařilo uhasit [online]. oenergetice.cz, 2022-03-04, [cit. 2022-03-05]. Dostupné online.
- ↑ a b c d e f g h Ruští vojáci získali kontrolu nad Záporožskou jadernou elektrárnou. Po útoku v areálu hořelo [online]. Praha: Česká televize, [cit. 2022-03-05]. Dostupné online.
- ↑ a b c d Záporožská jadrová elektráreň, ktorú. Denník N (Bratislava: N Press), 2022-03-04. Dostupné online [cit. 2022-03-05]. ISSN 1339-844X.
- ↑ a b VENHART, Martin. Vyjadrenie SAV k požiaru v Záporožskej jadrovej elektrárni [online]. Bratislava: Slovenská akadémia vied, 2022-03-04, [cit. 2022-03-05]. Dostupné online.
- ↑ a b c d VASILKO, Tomáš. Černobyľ nie, skôr Fukušima. Aké nebezpečenstvo hrozilo z útoku na Záporožskú jadrovú elektráreň. Denník N (Bratislava: N Press), 2022-03-04. Dostupné online [cit. 2022-03-05]. ISSN 1339-844X.
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Záporožská jadrová elektráreň
