Zankl
Zankl je najstarší stupeň epochy pliocénu. Zodpovedá časovému rozmedziu medzi 5,332 ± 0,005 až 3,6 ± 0,005 miliónov rokov BC. Predchádza ju mesínsky stupeň miocénnej epochy a po nej nasleduje piacenzský stupeň.
| Zankl | |
|---|---|
| Zaradenie | |
| Vek pliocénu | |
| Časové rozpätie zanklu (v miliónoch rokov) | |
| Začiatok | 5,322 (± 0,005) |
| Koniec | 3,6 (± 0,005) |
| Trvanie | 1,722 |
V staršej literatúre do definovania slovenského názvu (2021) sa objavovalo aj označenie zanclean[1][1]
Zanclean môže nadväzovať s regionálne používanými etapami, ako je tabiánsky alebo dácky stupeň používaný v Strednej Európe (Centrálnej Paratetýde) a teda aj na území Slovenska. Tiež zodpovedá neskorej časti stupňov hemphill až strednej časti obdobia blancan definovaných v Severnej Amerike na základe fauny suchozemských cicavcov. V Kalifornii zanclean zhruba zodpovedá delmontianskému stupňu.
Definícia upraviť
Zanclean zaviedol Giuseppe Seguenza v roku 1868. Je pomenovaný podľa predrímskeho názvu Zancle pre talianske mesto Messàna na Sicílii.
Báza stupňa zanclean leží na hornej časti magnetickej chronozóny Cr3 (asi 100 000 rokov pred subchronozónou Thverou s normálnou polaritou C3n.4n). Báza je tiež blízko k vrstiev s vymiznutím vápnitého nanoplanktónu druhu Triquetrorhabdulus rugosus (báza biozóny CN10b) a na rozhraní prvého výskytu nanoplanktónu Ceratolithus acutus. GSSP (Globálny hraničný stratotyp) pre zanclean je v blízkosti zrúcaniny starého mesta Heraclea Minoa na Sicílii.
Vrchné ohraničenie stupňa zanclean je v spodnej časti magnetickej chronozóny C2An (báza Gausskej chronozóny a v období vyhynutia planktických dierkavcov druhov Globorotalia margaritae a Pulleniatina primalis).
Udalosti v zancleane upraviť
V období pred zancleanskou transgresiou v čase 5,96 miliónov rokov BP. Stredozemné more čiastočne alebo úplne vyschlo. Zancleanska transgresia znamenala koniec mesinského stupňa. Ako voda z Atlantického oceánu prúdila cez Gibraltársky prieliv a opäť zaplavila Stredozemné more, ukončila obdobie mesinu.
Na území dnešného Slovenska v období dáku došlo k zlomovej aktivite a výzdvihu viacerých oblastí. V dunajskej panve sedimentovalo kolárovské súvrstvie.[2]
Poznámky upraviť
Referencie upraviť
- ↑ a b Michalík, J. a kolektív, 2007: Stratigrafická príručka. Veda, Bratislava, 166 s.
- ↑ Šujan, M., Braucher, R., Kováč, M., Bourlès, D.L., Rybár, S., Guillou, V., Hudáčková, N., 2016, Application of the authigenic 10Be/9Be dating method to Late Miocene–Pliocene sequences in the northern Danube Basin (Pannonian Basin System): Confirmation of heterochronous evolution of sedimentary environments. Global and Planetary Change, 137, s. 35 – 53
- ↑ Aubrecht, R., 2014: Terénne cvičenia zo stratigrafie. Stratigraphic field exercises. Univerzita Komenského v Bratislave, Bratislava, s. 96