Zuzana Piussi

Zuzana Piussi (* 21. október 1971, Bratislava) je slovenská režisérka a dokumentaristka. Vyštudovala katedru réžie na Filmovej a televíznej fakulte Vysokej školy múzických umení v Bratislave. V rokoch 1992 – 2002 spolupracovala s divadlom Stoka ako herečka, kostýmová a scénická výtvarníčka. Okrem Stoky má v portfóliu aj spoluprácu s trnavským divadelným súborom Disk a s divadelným združením Hubris. V roku 1999 vytvorila vlastné predstavenie Módna prehliadka.

Zuzana Piussi
slovenská dokumentaristka
Narodenie	21.10.197121. október 1971 (52 rokov) Bratislava, Československo
Alma mater	Vysoká škola múzických umení v Bratislave
Biografický portál

Neskôr spoluzakladala, spoločne s Martinom Burlasom, Ľubomírom Burgrom, Monikou Čertezni, Ingrid Hrubaničovou a Máriusom Kopcsayom, Združenie pre súčasnú operu - divadlo SkRAT, v ktorom dodnes pôsobí. Ako herečka, kostymérka, scénografka a spoluautorka scenára sa v ňom podieľala na predstaveniach Hrádza, Okná brehy pozostalosti, Údel, Smrť v kuchyni, Čo bude zajtra, Morča, Paranoja, Narodeniny a Zvyšky. S Burlasom, Burgrom a Danielom Salontayom tiež spoluzaložila hudobnú skupinu Dogma. Je autorkou libreta, kostýmov a scény k opere John King (2001) a rovnako autorkou textov a návrhov kostýmov k opere Tete-a-tete (2002). V novembri 2012 ju Slovenská filmová a televízna akadémia prijala za svoju členku. Návrh na prijatie podal nestor slovenskej filmovej kritiky Pavel Branko.

Tvorba

Piussi ako dokumentaristka a jej začiatky

Prvý výrazný úspech zaznamenala so študentským filmom Výmet, ktorý bol ocenený hlavnou cenou na MF v Bejrúte 2003 a uvádzaný na festivaloch vo Viedni, Glasgowe, na festivale Tri dni dokumentu v Bratislave a Febiofeste v Prahe. Získal prémiu SFZ, ÚSTT a LF v kategórii študentská tvorba „za odvážne spracovanie tabuizovanej témy“, ktorá bola udelená na 12. MFF Art Film Trenčianske Teplice (2004), cenu za najlepší dokumentárny film (spolu s filmom Daniely Rusnokovej Čisté srdce) na celoštátnej súťažnej prehliadke filmov študentov vysokých filmových škôl s medzinárodnou účasťou ÁČKO Bratislava 2004, čestné uznanie v Skupine D (študenti filmových škôl) na 12. ročníku festivalu amatérskej tvorby Cineama Banská Bystrica 2004. V totožnom roku natočila pre Slovenskú televíziu film Bezbožná krajina. Rok na to mal na MFF v Jihlave premiéru jej film Anjeli plačú, kde získal cenu divákov. Okrem iných bol uvedený aj na MFF Bratislava, LGBT Film Festival v New Yorku, MFF vo Wiesbadene alebo v súťaži medzi 6 najlepšími východoeurópskymi dokumentárnymi filmami Go East.

V roku 2007 natočila film Stoka - Epilóg a o dva roky neskôr dokončila dokument pre Českú televíziu Myslím, tedy slam, a film Koliba o rozkradnutí slovenských filmových ateliérov. V roku 2009 sa dostal do českej a slovenskej kinodistribúcie celovečerný hraný dokument Babička, ktorý finančne zaštítil producent Čestmír Kopecký. V roku 2010 mal premiéru dokumentárny portrét filmového kritika Pavla Branka Hrdina našich čias.

Nemoc tretej moci

V roku 2011 nakrútila film Nemoc tretej moci v ktorom sa zaoberá stavom súčasného slovenského súdnictva. Kvôli tomuto filmu čelila Zuzana Piussi žalobe o porušení dôvernosti ústneho prejavu a hrozil jej trest až dva roky väzenia. Tvorcovia filmu čelili žalobe spoločne so Slovenskou televíziou. Dôvodom je rozhovor Zuzany Laukovej s vtedajšou predsedníčkou Okresného súdu Bratislava a bývalou členkou Súdnej rady SR Helenou Kožíkovou. Lauková je dcérou sudkyne Marty Laukovej, ktorá odmietla ovplyvňovanie v rozhodovaní o väzbe člena gangu a následne mala byť šikanovaná vedením súdu aj počas vážnej choroby. Kožíková ako nová predsedníčka Okresného súdu "zastavila vyplácanie príplatkov k náhrade príjmu a k nemocenskému" údajne účelovej práceneschopnosti sudkyne Laukovej. Lauková zomrela v júli 2011. Sudkyňa Kožíková podala trestné oznámenie voči Slovenskej televízii za odvysielanie dokumentu v relácii Pod lampou a žiadala odškodné 30 tisíc eur.Malo ísť o čin porušovania dôvernosti ústneho prejavu osobnej povahy. Piussi na svoju obranu vyhlásila, že Kožíková o nakrúcaní vedela a schválila ho.

Dvojročná väzenská hrozba vyvolala reakcie umeleckej aj laickej verejnosti. Viaceré známe aj menej známe osobnosti podpísali "Vyhlásenie k trestnému stíhaniu Zuzany Piussi" na podporu režisérky a nesúhlasu s trestným stíhaním proti jej osobe. Prípad filmárky zaujal aj českého ministra zahraničných vecí Karla Schwarzenberga, ktorý mal film a jeho režisérku spomenúť na spoločnom rokovaní vlád SR a ČR: „Nakrútila skvelý film,“ povedal. „Ak bude zaň potrestaná, vrátime sa o 25 rokov naspäť“, dodal. Aktivista a predseda OKS Ondrej Dostál na svojom blogu zverejnil článok Ak zavriete Piussi, tak aj mňa, prosím. Na základe toho podal trestné oznámenie na samého seba a polícia ho v novembri 2012 vo veci aj vypočula. Schvaľovanie trestného činu je tiež trestným činom. V januári 2013 bolo policajné vyšetrovanie Piussi ukončené. Podľa režisérky ukončenie súvisí s tlakom médií a s podpismi takmer 3000 ľudí na petícii.

Nemoc tretej moci sa zúčastnil 18. ročníka Medzinárodného festivalu lokálnej televízie 2012 v Košiciach. Film bol distribuovaný prostredníctvom webstránky .týždňa a iných internetových médií. Dostal sa na 4. miesto kategórie "Film" v ankete denníka SME o kultúrnu udalosť roka. Autorkine filmy Od Fica do Fica a Krehká identita sa tiež umiestnili v prvej päťke.

Od Fica do Fica

Film pokrýva Slovensko v období od volieb a volebnej kampane v roku 2010 do parlamentných volieb 2012. Podľa autorky nie je o Robertovi Ficovi, ale o slovenskej spoločnosti. Filmu dominuje motív rozhorčenia nad stavom Slovenska. Obsahuje aj neoficiálny rozhovor Roberta Kaliňáka o kauze Gorila s organizátormi protestov. Niektorí aktéri kauzy v ňom vystupujú v animovanej forme. Zuzana Mojžišová Zuzanu Piussi v recenzii filmu nazvala „Guerilla girl slovenského filmu“. Od Fica do Fica vyhral anketu denníka SME o kultúrnu udalosť roka v kategórii film.

Film Od Fica do Fica bol odmietnutý súkromnou sieťou multiplexov, nakoniec však bol premietaný menšími kinami a prístupný na internete. Za prvých 7 dní si ho online pozrelo viac než 9800 platiacich divákov (cez sieť Piano), pričom v prvej polovici tohto roka bol najnavštevovanejším slovenským filmom v kinách eŠteBák (24 358 divákov), nasledovali Zlo (6 479 divákov) a Tiger v meste (5 732 divákov). Na svojej webovej stránke je film uvádzaný ako prvý slovenský film exkluzívne šírený cez internet.

Krehká identita

Film Krehká identita získal Cenu Jedného sveta v súťažnej sekcii Slovenský dokumentárny film 2012 13. filmového festivalu dokumentárnych filmov Jeden svet. Jednomyseľne sa na tom zhodli porotcovia danej sekcie. Eva Sládková vysvetľuje, že film "úderne odkrýva hodnotový svet hľadačov koreňov slovenskej národnosti vzbudzujúci hrôzu".

Podľa oficiálnej správy distribútora film „ponúka zamyslenie sa nad národnou identitou a ukazuje súčasných „pseudonárodných" buditeľov inak, ako ich poznáme z médií“. Pri počiatku filmu stála udalosť v Bytči, kde občania bránili tabuľu na dome Jozefa Tisa. Podľa Miloša Krekoviča ide film, na rozdiel od iných, do súkromia svojich nacionalistických aktérov.

Krehká identita bola produkovaná slovenskou spoločnosťou Ultrafilm v koprodukcii s českou Produkce Radim Procházka. Na podporu filmu dostala Piussi grant 15 tisíc € od Audiovizuálneho fondu a približne rovnakú sumu od českého koproducenta. Distribúciu však už fond nepodporil. Práca na filme trvala Piussi dva a pol roka.

Medzinárodnú premiéru mal na Medzinárodnom festivale dokumentárnych filmov v Jihlave 25. októbra 2012. Slovenská premiéra sa uskutočnila 9. januára v bratislavskom kine Lumiére. V kinách ho uvádza Asociácia slovenských filmových klubov (ASFK) od 10. januára 2013.

Pavel Branko na adresu filmu napísal, že odkrýva vrstevnatý obraz slovenskej verzie národovectva v celej škále od dojemne starosvetsky nezištnej lásky cez skrývaný i zjavný, decentne i fiškálsky maskovaný nacionalizmus a xenofóbiu či rojčivé hľadanie slovenských koreňov až po radikálny antisemitizmus. Téma sa pritom organicky spája s katolicizmom, mýtotvorbou a s tradíciou vierozvestcov. Výsledný obraz vzniká metódou cinema direct, kombinovanou s výpoveďami na kameru, takže všetko sa podáva zo zorného uhla protagonistov – autorský podiel je vo voľbe záberov, výbere účinkujúcich a v strihu. Je to zatiaľ asi najkomplexnejší filmový obraz syndrómu spojenia nacionalistického konzervativizmu s cirkvou v špecificky slovenskej verzii.

Ťažká voľba

Film Ťažká voľba o zákulísí kampane a hlasovania prezidentských volieb 2014 bol uvedený vo februári 2016, tesne pred parlamentnými voľbami.

Piussi ako investigatívna dokumentaristka

Branko píše, že tvorba Zuzany Piussi je na poli investigatívnej dokumentaristiky po roku 1989 osobitným fenoménom, lebo sa prevažne – a čoraz väčšmi – sústreďuje na pole investigatívy, takže filmy neinvestigatívne u nej predstavujú skôr odpočinok bojovníčky. Pripomína zveda, ktorý za tým, ako sa veci prezentujú, čoraz naliehavejšie hľadá stopy, ktoré sa skartovačom a „čističom“ nepodarilo vyzmizíkovať. Je aj mimoriadne plodná, veď prakticky súčasne s Krehkou identitou dokončovala rovnako brizantnú sondu Od Fica do Fica a dvojica filmov, Muži revolúcie a Nemoc tretej moci, patrí do tej istej kategórie. Na začiatku pátračskej dráhy „rozhnevanej mladej ženy“ stojí študentský Výmet a Koliba, kde sa autorka pokúša rozmotať gordický uzol machinácií okolo privatizácie (čiže rozkradnutia) filmového štúdia. Hoci rozkrytie tohto labyrintu bolo zrejme trochu nad jej sily, aj to, čo filmársky odkryla ako prvá, predstavuje miestami až groteskný pohľad do útrob mechanizmu rozkrádačsko-mafiánskych praktík za asistencie časti filmárskej obce.

Pod záhlavie investigatívy patrí aj cyklus Právo pre ľudí, „internetová poradňa“ pre občianskoprávne iniciatívy, na ktorom Zuzana Piussi autorsky pracovala buď sama, alebo v spolupráci s Robertom Kirchhoffom.

Rozhovory

V rozhovore so Zuzanou Uličianskou Piussi konštatuje, že vyrába "kreatívne dokumenty" (myslí tým "umelecké filmy", nie "dokumenty pre televíziu"). Hovorí: "Robím filmy ako provokáciu. Film musí mať zmysel pre humor. Aj v Stoke prevládol často smiech slzy. Dokument môže vzniknúť iba vtedy, keď sa vám ľudia otvoria." Čo sa týka filmu Od Fica do Fica, ktorý ukazuje protesty Gorila s pokusom preskúmať ich organizačné zázemie, hovorí nasledovné: "scéna z filmu, v ktorom sa ľudia zhromaždili na Hlavnom námestí a ktorá sa pokúša vyvolať diskusiu k témam národnej obrany a hospodárskeho rastu, sa ponáša na surrealistickú poetiku divadla Stoka. Je to moja obľúbená scéna. Ukazuje ako nestálo funguje systém na Slovensku, keď sa ľudia musia na čomsi dohodnúť. Scény ako táto nemôžu byť inovatívne, jednoducho vás inšpirujú a zachytíte ich."

Dodáva: "Možno som divná, ale chcem sa nechať neustále prekvapovať. Niektorí veria v mozog a svoje ego a niekto je skutočne taký inteligentný, že mu všetko vyjde presne tak, ako si naplánoval. Ja zrejme nie som dostatočne narcistická, som hľadač. Ak ma niečo zaujme, nechávam tomu voľný priebeh ako v láske. Ak vidím, že som zachytila niečo podstatné, film postrihám."

Na vyjadrenie novinárky, že "toto by určite niekto okomentoval ako typicky ženský spôsob myslenia," Piussi odpovie: "Som rada, že mám ženský spôsob myslenia a videnia. Som ale presvedčená, že keby také dokumenty urobil muž, boli by viac akceptované."

Rozhovor ukazuje, že niekedy je Piussi obviňovaná z toho, ako má nie vždy dostatočnú vedomosť o tom, čo natáča. Hovorí: "Keď počúvam všetky tie rozhovory s umelcami na Rádiu Devín, je mi jasné, že sa treba prezentovať, hovoriť všetky tie akademické vety. Ale ja odmietam tento druh múdrosti. Ale potom ma ľudia berú tak, že som blbá. Veď vy ani neviete, čo ste natočili!, hovoria mi." Je to možno preto, že Piussi odmieta predsudky a preto, že mnoho vecí vo svojich dokumentoch necháva otvorených, aby si ľudia mohli urobiť svoj vlastný názor na problematiku. "Točím autorské dokumenty, ale snažím sa, aby divák nemal pocit, že mu niečo vnucujem. Hľadanie pravdy je dôležité. Michael Moore je geniálny filmár, ale mám pocit, že manipuluje s pravdou. Niekto ma odsúdi len za to, že mi lekári odpílili kus hlasiviek? Sme zavalení toľkými predsudkami!" Film je pre ňu prostriedkom k eliminovaniu predsudkov.

V rozhovore sa novinárka tiež pýta: "Zdá sa vám skutočne, že oligarchia je prirodzeným usporiadaním slovenskej spoločnosti, ako to hlási kreslená postavička v závere filmu Od Fica do Fica?" Piussi okamžite humorne reaguje a tvrdí, že "svoje filmy robí aj ako provokáciu. Film má mať humor, preto som tam bola nakreslená. Aj v Stoke išlo často o smiech cez slzy." Neskôr v rozhovore hovorí: "Protestovať má význam, ináč si s nami politici a finančné skupiny budú robiť čo chcú."

Režijná filmografia

• Disk - Žatva (2002)
• Výmet (2003)
• Bezbožná krajina (2004)
• Anjeli plačú (2005)
• Stoka (2007)
• Stoka - Epilóg (2007)
• Babička (2008)
• Myslím, tedy slam (2008)
• Hrdina našich čias (2009)
• Koliba (2009)
• Nemoc tretej moci (2011)
• Kuracia láska (2011)
• Muži revolúcie (2011)
• Od Fica do Fica (2012)
• Krehká identita (2012)
• Kríza slovenských elít (2013)
• Fenomén Šmejdi (2014)
• Priamy prenos (2014)
• Ťažká voľba (2016)
• Selský rozum (2017)
• Ukradnutý štát (2019)

Externé odkazy

• Zuzana Piussi v Česko-Slovenskej filmovej databáze
• Zuzana Piussi v Internet Movie Database (po anglicky)
• Režisérka Zuzana Piussi predstavuje svoj nový film „Kuracia láska"
• Zuzana Piussi: "Politikov filmy príliš nezaujímajú" Archivované 2015-11-28 na Wayback Machine